Nešťastie

Prerušenie tehotenstva nie je taký výnimočný prípad, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Podľa gynekológov temer polovica gravidít sa končí v ranej fáze potratom. V tých šťastnejších prípadoch si nastávajúca mamička po pár dňoch tehotenstva ani nevšimne, že je v inom stave, v danom mesiaci sa len pasuje so silnejšou periódou, než je obvyklé.

[ArticleBox Bolí ten pôrod? Veľmi, ale prežijete! : 26442]

Tie menej šťastné si všimnú oneskorenú menštruáciu, zistia z tehotenského testu, že sú gravidné a rozhodnú sa okoliu oznámiť, že o deväť mesiacov čakajú prírastok. Lenže ich rodina sa nerozrastie, pretože… pretože príroda to tak, skrátka, chcela.

Smutný príbeh

„Nikdy som si nemyslela, že by sa mi mohlo stať niečo podobné, pretože nikto z mojej rodiny také problémy nemal. Takže keď som otehotnela, v piatom týždni som si na Facebook vyvesila správu, že sme o chvíľu traja, a začala som s manželom oslavovať.

V šiestom týždni som si prežila peklo. Začalo ma hrozne bolieť brucho, takže ma manžel v noci odviezol na pohotovosť, kde mi zistili mimomaternicové tehotenstvo a musela som hneď ísť na zákrok.

Po prepustení do domácej starostlivosti som sa však nemohla spamätať a bola som hrozne smutná, že sme o dieťatko prišli. Utešovala som sa len tým, že mám dvadsaťsedem rokov a že o pol roka sa zadarí,“ spomína na svoj najhorší životný zážitok Johana (28).

„Po niekoľkých dňoch, kedy som nemala ísť na kontrolu, však zistili, že mimo maternicu sa mi usadilo ešte jedno vajíčko, takže som musela zase ísť do nemocnice na laparoskopickú operáciu a pri tej som sa dozvedela, že o jeden vajcovod definitívne prichádzam, ale hlavne, že som de facto potratila dvojičky. Po zákroku som mala nariadený pokoj a po pol roku sme sa mohli pokúsiť o ďalšie dieťatko.

Odvtedy sa márne snažíme, viem, že otehotnenie bude ešte beh na dlhú trať, pretože jeden vajcovod už nemám funkčný, čím sa mi dramaticky znižuje šanca na otehotnenie,“ dodáva k svojmu príbehu Johana. A potvrdzuje, že najhoršia na celom procese nebola ani fyzická bolesť, ale skôr tá psychická.

„Mala som pocit, že som stratila dve deti, ktoré ku mne chceli ísť. Snažila som sa racionálne si hovoriť, že ide len o zhluk buniek, ale vôbec to nezaberalo a všetky moje snahy o vnútorné zmierenie boli márne.

Večer, keď som usínala, mala som pred očami dvojičky – bucľatých anjelikov, ktorí mohli byť len moji, teda keby som neurobila chybu a nehovorila všetkým o svojom tehotenstve. Dnes už viem, že gravidita je taká intímna záležitosť, že o nej nebudem rozprávať vôbec nikomu.“

Vyhľadajte odbornú pomoc

Názor gynekológov je vlastne jednoznačný. Je jedno, či dieťa potratíte na začiatku gravidity alebo v jej polovici, v každom prípade vždy ide o bolestný zážitok, ktorý si musíte odžiť vy sama a nikto vám s tým nepomôže.

Mamičky, ktoré sa už mamičkami cítili, a je jedno, že to bolo týždeň po otehotnení, sa musia vyrovnať s veľkou stratou, ktorá sa v niektorých prípadoch môže dokonca stať psychickým blokom brániacim ďalšiemu otehotneniu.

[ArticleBox Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa : 26444]

Potrat je jednou zo situácií, ktorej by sa všetky ženy počas svojho života chceli vyhnúť, príroda to však zariadila inak a v prípade, že je žena ako taká slabá, prípadne sa plod v maternici správne nevyvíja a podobne, dochádza k prerušeniu tehotenstva a potratu: spontánnemu alebo vyvolanému lekárom.

V každom prípade je to vždy bolestivý a bolestný proces, ktorého účinky na psychiku sa vlastne ani nedajú opísať. Vždy je potrebné s gynekológom konzultovať možné príčiny, nebojte sa mu zveriť s rodinnou anamnézou, ďalšími diagnózami, vašimi predchádzajúcimi potratmi (ak ste už nejaké prekonali).

Spoločne sa pokúsite nájsť správnu cestu vedúcu k vytúženému dieťatku. Pokiaľ sa nezadarí v horizonte mesiacov, profesionál by vás mal odoslať na špecializované pracovisko IVF, kde sa na váš problém pozrú koncepčnejšie a pokúsite sa o to, o čo vám ide predovšetkým. Donosiť zdravé dieťatko.

Čia je to vina?

Ženy, ktoré potratia, majú tendenciu obviňovať samy seba. Je to však nesprávne, pretože ony za to nemôžu. Iste si nepriali, aby dieťatko zomrelo, prestalo mu fungovať srdiečko, prípadne placenta, spadli zo schodov a privolali ďalších tisíc možností, ktoré môžu prerušenie vyvolať.

Nie, nevzdávajte sa pocitu smútku a netvárte sa, že keď išlo o plod v prvom trimestri, nemá cenu trúchliť. To iste má v akejkoľvek dobe, obzvlášť ak ste sa na dieťatko tešili už dlhší čas. Musíte si teda odžialiť, čo je potrebné, a až vtedy, keď sa budete cítiť zdravá a vyrovnaná s nepríjemnou životnou situáciou, ktorá vás stretla, by ste sa mali začať s partnerom pokúšať o ďalšie dieťatko.

Nenechajte si nikým odporúčať, ako dlhá by doba trúchlenia mala byť vo vašom prípade. Niekomu to trvá mesiac, iný potrebuje rok, aby sa so stratou vyrovnal… Prijmite potrat ako nepríjemný fakt, ktorý sa stal. Vyplačte sa zo svojho smútku, ale nedávajte si vinu.

V ľudskom tele prebiehajú procesy, ktoré nemôžete ovplyvniť ani najpríkladnejším životným štýlom. Vy môžete urobiť jediné. Vynechať alkohol, začať sa zdravo stravovať a vo finále prestať fajčiť (čo už iste nerobíte, ale pre istotu). Pokiaľ si upravíte prístup k životu, môže sa aj zlepšiť šanca na otehotnenie a donosenie dieťatka.

Vyrovnajte sa s tým!

Pokiaľ chcete prežiť prvé dni po bolestivej skúsenosti, vyskúšajte nasledujúce: „Potratila som v piatom mesiaci. Skrátka, prestala fungovať placenta z dôvodu, ktorý ani lekári nepoznajú.

Ťažké bolo to, že som musela porodiť mŕtve dieťa. Takže som dostala oxytocín a už to išlo. Kontrakcie a ďalšie veci ako pri normálnom pôrode, lenže ja som počas neho plakala, pretože som vedela, že svoje dieťa si nikdy ani nepritúlim.

Potom som bola na izbe sama, azda aby som ostatným ženám nepriniesla smolu.

Keď som oplakávala s partnerom naše dieťatko, uvedomila som si, že všetko by bolo oveľa ľahšie, keby som sa mu od začiatku neprihovárala konkrétnym menom a nerobila ďalšie chyby. Ak teda neviete, ako to s vaším tehotenstvom dopadne, z vlastnej skúsenosti odporúčam nazývať bruško a plod v ňom nejakým neutrálnym menom, počítať dni do dátumu, od ktorého viete, že dieťa môže prežiť, aj ak by sa predčasne narodilo.

[ArticleBox Chyby, ktoré robia rodičia čerstvých bábätiek najčastejšie : 26446]

Ja mám takto stanovenú hranicu tridsiateho týždňa, hoci viem, že na špecializovaných pracoviskách dokážu zachrániť i mladšie deti. Dva roky po tomto tehotenstve sa mi podarilo donosiť a porodiť syna, napriek tomu mám na ruke náramok, ktorý symbolizuje detskú dušu, ktorú som vlastne nemala šancu privítať.

Syna sme pomenovali absolútne inak, ale vie, a v budúcnosti mu budeme hovoriť o bračekovi, ktorého mohol mať, ale nakoniec sa k nám nedostal. Nemá cenu veci tajiť a ja som vďaka tomu, že považujem potrat za prirodzenú súčasť života, viac zmierená s tým, čo sa mi vlastne stalo.

Neuzatvárajte svoje trápenie v sebe, jasne pomenúvajte veci, ktoré sa vám dejú, len tak sa vám bude žiť lepšie,“ končí pomerne optimisticky Kamila, ktorá má za sebou ťažkú cestu k dieťaťu, ale vzhľadom na to, že nezatrpkla, dokázala sa s trápením ľahšie vyrovnať, ako keby svoje ťažkosti dusila v sebe a tajila.

Ako dlho po potrate sa môžem snažiť znovu otehotnieť?

1. Možno sa budete po ukončenom šestonedelí cítiť dosť silná na ďalšie počatie, dajte si však čas a až vo chvíli, kedy budete zdravá nielen fyzicky, ale i emocionálne, sa pokúste o dieťatko.

2. Niektoré matky udávajú, že otehotneli mesiac po prekonanom potrate. Niektorým to trvá dlhšie. Pokiaľ potratíte v neskorých mesiacoch tehotenstva, ďalšie možné počatie vždy konzultujte s lekárom.

3. Keď sa vám potrat prihodil častejšie, nechajte sa poslať na špecializované pracovisko. Odborníci vám iste pomôžu, počítajte však s tým, že ani oni nie sú všemocní.

4. Možné upokojenie pre vás: odborníci tvrdia, že keď potratíte na začiatku gravidity, je to preto, že plod sa nevyvíjal správne a príroda vedela, čo robí, pretože by ste napríklad museli prerušenie tehotenstva podstúpiť v dobe, kedy by ste cítili pohyby dieťaťa, čo by pre vás bolo emocionálne ťažšie.