„Narodenie dieťatka sa často vníma ako veľmi pozitívna udalosť v živote, a to všetkými účastníkmi tejto ‚drámy‘. Očakáva sa väčšinou s láskou a veľkými prípravami. Obdobie tehotenstva je obdobím ‚prekoncepčného veku‘ nového človeka.
Každý o ňom premýšľa, plánuje mu budúcnosť, programuje mu vlastne jeho život bez toho, aby bolo dieťatko videné. Už pokročilé tehotenstvo limituje ženu v mnohých veciach, na ktoré bola predtým zvyknutá, t. j. spôsob spoločne tráveného voľného času, sexuálny život, výkonnosť.
Po narodení dieťaťa sa však zmení mnoho a mnoho vecí v živote rodičov bez toho, aby s tým rátali. Z páru dvoch partnerov je odrazu trojčlenná rodina. Dieťatko si nárokuje všetko. Obaja si musia zvykať na to, že už nie sú len partneri, ale i rodičia. Ich roly získavajú nový rozmer. Na ženu čaká neustála ostražitosť, dojčenie, nevyspanie, únava.
Partnerstvo akoby na istý čas išlo bokom. To však muž ťažko zvláda. Pre neho sa toho nemení toľko ako pre ženu. Jeho hormonálna hladina ostáva trvalo rovnaká, mohutne oslávi príchod dieťaťa, nejako spracuje zážitok z pôrodu, ale život mu ide svojím spôsobom podobne ďalej.
Odchádza od svojej ženy a ich spoločného dieťaťa do sveta dospelých, do práce, vytvára aj iné hodnoty ako žena, ktorej sa prehodila výhybka. Všetko sa časom upraví a partneri a rodičia „v jednom balíčku“ si na nový životný režim napokon zvyknú a zabehajú sa.“