Túto sympatickú, večne usmievavú a optimistickú a zároveň čertovsky chytrú mamičku (Lucie je vyštudovaná kulturologička a doktorka filozofie) sme chceli mať na obálke Maminky už dávno. Lenže „odchyťte“ niekoho, kto sa dostane z Kanady raz za rok, a teda je potom zakaždým na roztrhanie! Tým väčšiu máme radosť, že tentoraz Lucka prikývla a že to vyšlo práve na novoročné číslo.
Lucie Plekancová Vondráčková (tak znie celé jej meno) navyše symbolicky pózovala s bábätkom; Adam sa narodil 23. júna. Jeho „veľký braček“ Matyáš, ktorý v decembri oslávil štvrté narodeniny, tentoraz zostal v Kanade. „Stará sa o neho otec a babička, takže je v tých najlepších rukách,“ hovorí Lucie a vyzerá nadmieru spokojne. Napokon, povedzte sami, poznáte ju azda inú...?
Ste známa ako vášnivá chodkyňa.
S dvoma deťmi sa zaobídete bez auta? Zaobídem. Všade sa dá dôjsť alebo si
počkať na autobus. Vodičák mám, ale šoférujem nerada.
Čo Kanada a ekológia, vaša „téma“?
Myslíte výfuky áut? Európa je zovretejšia, tak je tu nedýchateľnosť viac zjavná. Ale povedala by som, že devastácia prostredia prebieha všade bez výnimky.
Kde sa teraz vlastne cítite doma: v Kanade, alebo v Prahe?
Samozrejme v Prahe.
Ako často sa teda domov dostanete a na ako dlho?
Väčšinou raz do roka, v lete. S výnimkou toho tohtoročného. Mala som tesne po pôrode, tak som sa do lietadla veľmi nehnala. Párkrát som to už dala aj dvakrát za rok, keď som priletela na Slávikov. Ale to bolo len na otočku. Je fakt, že vzhľadom k časovému posunu ste potom celú dobu v takej príjemnej hmle...
Dokážete si ešte predstaviť, že sa vrátite nastálo? A plánujete to vôbec?
Čo bude, bude. Ale radi by sme.
Je niečo, na čo ste si v Kanade dlho nemohli zvyknúť?
Na to, že voda v rýchlovarnej kanvici sa varí dvakrát dlhšie než u nás. Tu máte čaj hneď, tam čakáte a čakáte.
Vážne? Čím to je?
Menej voltov v zásuvke.
Čo doma takto s odstupom najviac oceňujete?
V Českej republike sú ľudia neuveriteľne kreatívni. Vidíte to najlepšie práve pri prechádzkach Prahou. Vtipné názvy všetkého možného, vtipné reklamy, úžasne plné nábrežia stánkarov, pod Železničným mostom lietajúce sochy... Krása!
A je naopak niečo, čo vám doma chýba?
U nás je všetko. Zato v Kanade nepoznajú ani makové buchty, ani tvarohové koláče. O Vitacite ani nehovorím... Ale vážne. Nechýba nám, myslím, nikde nič.
Hovoríte, že Kanaďania sú istou mierou zdržanlivosti podobní Čechom. Našli ste si tam skutočne blízku dušu?
S deťmi inklinujete k ľuďom, ktorí majú rovnako starých potomkov ako vy. To je asi všade rovnaké. A keď sa dohovoríte ich rodným jazykom, jednoducho sa buď skamarátite, alebo nie. Nevidím rozdiel v tom, na akom kontinente práve žijete.
Adam sa narodil v Kanade. Bolo to „len“ vplyvom okolností, alebo máte väčšiu dôveru v tamojšie zdravotníctvo?
Vôbec nie! Naše zdravotníctvo je perfektné. Termín skrátka vyšiel na hokejovú sezónu, tak som rodila tam. Ale bola to, pravdaže, trošku divočina, pretože kanadskí doktori napríklad nemajú v ordinácii ultrazvuk...
Obávali ste sa, že manžel bude v tom čase ešte hrať a pôrod nestihne?
Neobávala. Jednoducho som vedela, že to buď dá, alebo nie. A dal, takže fajn!
Bol aj pri narodení prvého syna?
Bol.
Začína byť trendom vziať si k pôrodu radšej nejakú ženu. Aký je váš pohľad na vec?
To asi záleží na každom. Ale ja som skôr samotárka, takže by som tam celú Hujerovie rodinku určite nebrala. Lekári vedia, čo robia!
Kedy videli bábätko vaši rodičia?
Ku koncu šestonedelia bola za nami moja mama a v dobe, kedy musel Tomáš trénovať, mi s Adamom pomáhala. Bola to príma dámska jazda!
Po svokrovej smrti sa s vami v Kanade často zdržiava manželova mamička...
Mám veľmi príma svokru. Matyáš „pani Pleky“ zbožňuje a je to jednoducho fajn babička. Naši majú nevýhodu v tom, že ešte pracujú, mama píše texty a otec skladá pesničky. Ale babičkovanie a dedkovanie zvládajú skvelo!
Vy i váš muž sa, samozrejme, dohovoríte v cudzine po anglicky, ale čo vaši chlapci?
Jazyky sú podľa mňa celkom zásadná vec, takže to nenechávam len tak lážo-plážo. Znalosť cudzích jazykov ľuďom otvára dvere do iných svetov. Maty teraz bude mať štyri a chytá sa skvele. Azda nič z toho nezabudne...
Cestujete s manželom na zápasy?
Rada s Matyášom chodím na rozkorčuľovanie. Potom už musí ísť spať.
Nakoľko sa kamarátite s ostatnými partnerkami hokejistov z Tomášovho klubu?
Mám tam pár dievčat, ktoré vždy rada vidím. Lenže ony potom odídu... a prídu zase iné.
Vaša i manželova práca je o tom, že ste občas každý inde. Ako znášate toto odlúčenie?
Teraz sa to trochu zišlo. Najprv pracoval v Čechách on a potom tri týždne ja. Ale v priebehu roka sme všetci spolu.
Nakoľko s ním prežívate prehry i víťazstvá?
Primerane. Najviac, samozrejme, všetci fandíme v play-off. Hlavne som však rada, keď sa zo zápasu vráti zdravý.
Je rovnakou oporou aj on vám?
No tak to určite... :-)
Na čom všetkom práve pracujete?
Dotočila som film a do sveta ide nová pesnička. Možno sa bude páčiť!
Keďže dojčíte, syna ste mali so sebou aj na natáčaní filmu Decibely lásky. Dalo sa to s trojmesačným bábätkom zvládnuť?
Adam je pohodový a nechal ma v pokoji pracovať. Na pľaci bol všade so mnou a stal sa takým miničlenom štábu. Točila som tri týždne.
Na celé natáčanie stačili tri týždne?!
Nemám tam hlavný part, som len jedna z farieb okolo hlavného páru. A úplne mi to vyhovovalo. Bolo to krásne a bolo toho dosť. Zatiaľ...
Ako sa vám dalo prepínať z filmovej úlohy do mamičkovskej?
Vidíte, to som neriešila, jednoducho som prepínala.
Ďalší album si teraz, po narodení druhého syna, asi počká, však?
Mám novú pesničku... Potom uvidíme, čo ďalej. Vlani som vydala hneď dve CD, tak sa nie je kam ponáhľať.
Nakoľko sa vo vašom odbore vôbec dá pracovať na diaľku?
Žijeme v dobe, kedy sa dá pracovať odkiaľkoľvek. Dabing Hotela Transylvánia 2, ktorý bol nedávno v kinách, som robila priamo v Montreale. Nič nie je nemožné!
Znie to, akoby vaše pobyty doma boli hlavne pracovné, nie rodinno-návštevné...
Snažím sa o oboje. Navyše s mojimi rodičmi dlhodobo pracujeme na hudbe, takže aj návštevný pobyt sa vždy prehupne do toho pracovného.
A samozrejme, ako sa dá skĺbiť práca a starostlivosť o dve deti?
V Kanade žiadnu pestúnku nemáte... Na čo by som ju tam mala? Som tam
za manželku a mamu od detí, tak robím, čo viem. Dve deti sú za odmenu a veľmi sme si ich priali. Takže sa o ne rada sama postarám!
Prekáža vám, že ženy sa na toto spýta každý a u muža to nikomu nenapadne?
Neprekáža. Otcovia sú skôr provokujúci a športový element. Mamičky upokojujú a dávajú istotu. Myslím, že je to v poriadku.
Takže na rozdiel od toho ekologického vám feministické zmýšľanie nie je až také blízke?
Všetko primerane. Som rada, že ako žena môžem pracovať, čítať knihy a robiť, čo ma baví. Na druhej strane my rodíme deti, takže musíme trochu pribrzdiť... Jednoducho, všetkého s mierou!
A čo ekológia a materstvo?
No, jednorazové plienky veľmi ekologické nie sú. Pravdaže, keď si spomeniem na to pranie a žehlenie tých látkových, som supervďačná za tie dnešné, neekologické. Pravda, trochu ma desí predstava, že sa jedna použitá plienka rozkladá zhruba tristo rokov. To znamená, že Adamov prapravnuk ešte môže nájsť prapradedovu plienku. Zvláštna predstava...
Niektoré veci zostávajú stále rovnaké. V čom vás ale materstvo zmenilo?
Myslím najprv na chlapcov, nie na seba. Čo by sa im mohlo páčiť, čo by mali vidieť a poznať... Objavujem pre nich svet a servírujem im, čo považujem za zaujímavé.
Naspievali ste pesničku k filmu Neskrotná. Máte ho rada? Aký je váš vzťah k televízii?
Bola takou pesničkou za odmenu a som za ňu Markovi Hrázdilovi zo štúdia Virtual veľmi vďačná. Televízia u nás beží, keď prší alebo keď je taká zima, že sa nedá ísť von. Nie je dôvod pozerať sa ňu viac.
A aký je váš vzťah k moderným technológiám? Ste ten typ „vždy on-line“?
Tu doma som on-line stále. Mám tu fofry. Pravdaže, v Kanade napríklad celý deň ani neviem, kde mám mobil, a je mi to jedno.
A čo hovoríte tomu, keď už batoľatá používajú mobil, počítač, majú trebárs svoj tablet...?
Ono sa tomu dá veľmi ťažko vyhnúť. Už s tým začínam byť trochu zmierená, ale hrubo sa mi to nepáči. Mám radšej, keď sú deti vonku a lezú po stromoch.
Vyskúšali ste si ako herečka rad žánrov i veľkých úloh. Nie je pre vás po týchto skúsenostiach vnútorne problematické prijať ponuku na „ľahší“ žáner?
Viete, oboje je potrebné. Niekedy skrátka potrebujete vypnúť a pozerať sa na romantickú komédiu. A nič to nemení na tom, že inak rada sledujete alebo čítate aj psychologicky farebnejšie a hlbšie záležitosti. Zvlášť v dnešnej dobe je oddych úplná nevyhnutnosť.
Ste žena mnohých profesií. V čom vnímate svoje „skutočné ja“?
V hraní, tancovaní, dabovaní a mamičkovaní.
Ale kde sa cítite najviac sama sebou (samozrejme, okrem mamičkovania)?
Určite pred filmovou kamerou, keď som, paradoxne, za niekoho iného.
Foto: ivy e. morwen