Kadekto tvrdí, že bábätká v podstate nič nevnímajú: len papkajú, spia a plačú, nedá sa s nimi nič robiť. Lenže práve títo drobčekovia potrebujú našu pozornú opateru zo všetkého najviac. Aké triky by nám sami poradili, keby mohli hovoriť?

Starostlivosť o pupček

Mamička, v pôrodnici ti asi povedia, že starostlivosť o môj pupočný pahýlik sa začína a končí vytieraním tohto slávneho miesta 60 % liehom. Ale ja ti poradím, ako zariadiť zahojenie a odpadnutie pahýľa už o niekoľko dní skôr! Je to overené. Stačí, keď mi pri prebaľovaní ohneš horný lem plienky (tú časť s obrázkom; neboj sa, mne to prekážať nebude, zatiaľ ho aj tak neocením) pod pupčekom tak, aby mi ten vyschýnajúci franforec zostal nezakrytý a mohol sa vetrať. Plienku mi potom klasicky prelep a počkaj pár dní! Ja ti potom budem ešte viac vďačný, že ma ten „zoschnutý konárik“ už nebude pri tréningu na brušku tlačiť!

Pevné zavinutie

Na základe našej spoločnej deväťmesačnej cesty by som povedal, že občas áno, a tak si určite dokážeš vybaviť, aký hrozný a beznádejný pocit to je. A presne takto sa my drobci cítime v neohraničenom priestore. Boli sme zvyknutí na tesné prostredie, prinášalo nám jednoducho pocit bezpečia. Lenže odrazu sme na svete úplne na voľnej ruke i nohe a desíme sami seba: šermujeme rukami, zúrivo kričíme, rozťahujeme ručičky, ako keby sme padali. 

Chceš prezradiť trik? Chceme pevné zavinutie. Už v pôrodnici nám predsa viazali ručičky pozdĺž tela látkovou plienkou. Doma oceníme to isté, stačí nás zabaliť do zavinovacej deky alebo špeciálnej zavinovačky, takzvanej „kukly“, aby sme mali ručičky pod kontrolou látky a nerozčuľovali sami seba tými trhavými pohybmi. Ak sa bojíš, ako na to, skús to u môjho pediatra.

Biely šum

Ja viem, znie ti to šialene, ale na nás to jednoducho funguje! Máme radi monotónny „hluk“, ktorému vy hovoríte biely šum (my sme ho síce tam vo vnútri vnímali červeno, ale to neprekáža). V brušku nás obklopoval 24 hodín denne a mal silu až 90 decibelov: hučanie tvojich tepien, tlkot srdca, škvŕkanie žalúdka, tvoj hlas... Aby som bol konkrétny, je to asi taká miera hluku, ako keď pustíš vysávač alebo tato sekačku. Vám síce znie nepríjemne (asi preto ich beriete do ruky tak neradi), ale preklad nášho plaču znamená: ticho nás upokojiť nevie. Ale neboj sa, keď ma chytí „vrieskajúci“ amok, nemusíš hneď letieť do elektra alebo hnať tatka do záhrady, uspokojím sa aj so šumom pusteným cez mobil (vraj na to máte aplikáciu!). Že to zaberá, to ti potvrdia zdravotníci alebo napríklad tiež fotografi novorodencov, vieme o nich, že používajú biely šum, aby nás spacifikovali spánkom... 

Cumlík

A teraz si sa možno zhrozila. Zo všetkých strán počuješ, že cumlík je síce dobrý sluha, ale zlý pán a prvé týždne po narodení nám má byť zakázaný. Lenže my práve teraz máme potrebu upokojovať sa cicaním a vyrovnávať sa so všetkými tými novinkami života mimo teba. Je to náš reflex, ktorý uspokojíme prsníkom a fľaštičkou – alebo cumlíkom. Poznávacím znamením je otváranie pusy a „hľadanie“. A nenechaj sa zastrašiť, techniku cicania si tým nepokazíme a ja i ty budeme spokojnejší. Možno si to netušila, ale aj v pôrodnici na sesterskej izbe nám cumlíky dopriali. Vieš, ktorý tam frčí najviac? Žiadne ortodontické vynálezy, ale klasický kaučukový, ktorý si cumľala i ty, spomínaš? 

Hranie

Pán profesor a pediater Miloš Velemínský vie, o čom hovorí, keď hovorí, že v prvých troch mesiacoch nášho života sú pre nás hračky naozaj dôležité. Na vláčiky ale nech tatko zatiaľ zabudne, potrebujeme hračky, ktoré povzbudia naše dojčenské zmysly (hmat, zrak a sluch). Všetci so mnou budú isto súhlasiť, keď im do domácej hračkotéky vyjednám najmä kolotoč nad postieľku (naučí nás fixovať pohľad a upokojiť sa pri peknej melódii), textilnú knižku – leporelo (do postieľky i do kočíka, nech sa rozvíjame, ako sa to len dá) a maňušku na tvoju ruku. Keď pritom budeš meniť hlas a občas nás pohladíš, budeme šťastní (a budeme robiť, že sme to neprekukli). A ešte rada na záver: zo začiatku nás najviac zaujme čiernobiela kombinácia farieb.

 

Boľavé bruško

Tak na toto sa neteší nikto z nás. Len čo začneme papkať mamino mliečko, náš tráviaci systém nám začne robiť problémy. Keď ma bude bruško často zlostiť, skús mi pomôcť týmto: po kŕmení ma nechaj vždy odgrgnúť (budem sa snažiť byť rýchly, ale niekedy ma premôže spánok a ten je jednoducho silnejší než ja). Pokiaľ budem mať tvrdé bruško a nožičky prepnuté, skús mi dlaňou jemne prechádzať po brušku v smere hodinových ručičiek (pomôže to vetríky „posunúť“ von). Bude sa mi páčiť aj troška fitnes, teda nožičky pokrčené v kolienkach mi tlač k brušku. Pred kŕmením mi môžeš dávať kvapôčky, ktoré odvedú moje vetríky z tela von (napríklad Espumisan alebo Sab Simplex). A od jedného mesiaca mi môžeš spestriť stravu pravidelnou dávkou probiotických kvapiek. A keď to so mnou bude vážne zúfalé? Skús mi pomôcť rektálnou rúrkou z mäkkej gumy, na jej povel sa totiž väčšinou vždy vyprázdnim a poriadne sa mi uľaví.

Kúpanie

Vodu milujem, to dobre vieš. Brušná kúpačka ma sprevádzala celým mojím vývojom, preto budem mať radosť z vody aj mimo tvojho bruška. Len počítaj s tým, že potrebujem chvíľu času, než si zvyknem na zmenu prostredia. Tie nepokojné prvé dni vo vani mi však môžeš spríjemniť: veľmi ocením penovú podložku do vane (plastová chladí a tlačí), do nej sa úplne zaborím a vodička ma hreje. A ak sa ti nechce prať látkové žinky (aj tak nie sú hygienické, bývajú v nich vlhkomilné baktérie), kúp si tie jednorazové: sú príjemné, veľa nestoja a rovno ich potom vyhodíš. A ešte niečo: keby tatko kúpil prenosné vykurovacie teleso, aby som mal kúpeľňu pekne vyhriatu, sľubujem, že sa budem snažiť tváriť šťastne! 

Spinkanie

Ja viem, podľa všeobecných odporúčaní by som mal spať vo svojej postieľke, samozrejme, ideálne v presnom intervale od – do. Lenže ja by som tak chcel cítiť tvoju blízkosť a vôňu. A keď poriadne zažmurkám, vidieť ťa vedľa seba. Chápem, vy dospelí sa veľmi bojíte toho SIDS a nechcete si nás, bábätká, brať k sebe do postele, aby ste nás nezaľahli. Vieš čo? Môžeme urobiť kompromis: ja zostanem vo svojej postieľke, ale zároveň budem tak trochu u vás v posteli. Stačí, keď mi vyberieš jednu bočnicu a matrac znížiš na výšku svojej postele. Budeme tak blízko seba, ty ma budeš môcť v noci hladkať a nebudeš musieť stúpať vyhriatymi nohami po studenej podlahe. 

Masáže

Ruku na srdce, mamička, masáže nemajú síce závratný dopad na moje zdravie, ale pokiaľ mi ich dopraješ, urobíš pre mňa niečo maximálne príjemné. Mohol by som vyrukovať aj s argumentom, že sa vďaka masážam budem lepšie zdokonaľovať psychomotorickom vývoji, ale citové vydieranie nie je môj štýl. Ako na to? Stačí, keď si natrieš ruky detským olejčekom a potom ma budeš postupne hladkať po celom telíčku, od čela až po päty. Môže to byť náš intímny rituál, ktorým ma po kúpaní príjemne naladíš na mliečnu večeru. Len prosím, zariaď mi teplo, aby som nenachladol, a radšej si zlož prstienky. 

Pozornosť

Bolo jasné, že sa to rozkríkne a nastane po tom veľká naháňačka. Tá úžasne didaktická, interaktívna 3D vec, ktorej nikdy nedôjdu baterky... Tvoja tvár. Jednoducho milujem, keď sa na mňa smeješ, škeríš sa a rozprávaš mi. Vnímam tvoju pozornosť i gestá od narodenia a všetko si poctivo ukladám do pamäti (je to fuška, preto potrebujem toľko spať). A už v štyroch týždňoch to všetko budem vedieť zúročiť v prvom vedomom úsmeve, ktorý venujem cieľavedome len tebe. A ako hovoria doktori, práve táto prvotná komunikácia (spočiatku bez našej odozvy) je tým najdôležitejším podkladom pre moje sociálne správanie. Mamička, rozprávaj sa teda so mnou... 

Foto: Shutterstock