Mamičky v pôrodnici majú často strach, či ich dieťatko má nielen všetkých dvadsať prštekov, ale tiež či vidí a počuje, skrátka, či je a bude v poriadku. Ako prebieha vyšetrenie sluchu u novorodencov?

Dôležité je včasne zachytiť problém

Sluch patrí k najdôležitejším ľudským zmyslom. Aby sme mohli deťom so sluchovým postihnutím zaistiť včasnú liečbu, je veľmi dôležité sluchovú chybu čo najskôr diagnostikovať. V posledných rokoch sa začína robiť skríning sluchových chýb už u novorodencov v pôrodnici. Robí sa vyšetrenie pomocou tzv. otoakustických emisií. Vyšetrenie vychádza z poznatku, že zdravé ucho pri podráždení zvukom samo vytvára určité zvukové signály (emisie), ktoré môžeme zaznamenať citlivým prístrojom. Keď sa nám podarí tieto zvuky zaznamenať, emisie sú teda výbavné, môžeme potvrdiť, že ucho s veľkou pravdepodobnosťou počuje.

Vyšetrenie prebieha tak, že do zvukovodu dieťaťa sa vloží malá sonda, ktorá vysiela zvuky a zároveň prijíma odpovede vyšetrovaného ucha (emisie). Celé vyšetrenie trvá niekoľko minút, je nebolestivé a dieťa vôbec nezaťažuje. Dieťa netreba nijako pripravovať a jedinou podmienkou je, aby dieťa neplakalo a vydržalo niekoľko sekúnd v pokoji. Výhodou je, ak dieťa spí. V priebehu vyšetrenia môže dieťa piť alebo byť dojčené. Pozornosť sa u starších detí môže odviesť i obľúbenou hračkou.

Nevýbavnosť emisií však ešte nemusí znamenať sluchovú chybu. Pokiaľ v stredouší ostane po pôrode zvyšok plodovej vody, dieťa má nádchu alebo napr. úzke zvukovody, emisie nemusia byť výbavné. Dieťa však odošle pediater na pracovisko ORL alebo foniatriu, kde sa vyšetrenie opakuje. V prípade opakovane nevýbavných emisií sa dieťa odporučí na špecializované pracovisko, ktoré pomocou ďalších objektívnych vyšetrovacích metód stanoví diagnózu a eventuálny stupeň sluchového postihnutia a odporučí príslušnú liečbu.

Metódy vyšetrenia sluchu u detí

Metódy vyšetrenia sluchu môžeme rozdeliť na subjektívne, pri ktorých musí pacient s vyšetrujúcim spolupracovať, a objektívne, ktoré sú od spolupráce vyšetrovanej osoby nezávislé. Dajú sa teda použiť aj u malých detí a ľudí s rôznym postihnutím. Základnou metódou vyšetrenia sluchu je sluchová skúška ako reakcia na zvukové podnety a reč. U novorodencov sledujeme nepodmienené reflexy (auropalpebrálny reflex, Moroov úľakový reflex, príp. pupilárny reflex) na silné zvukové podnety zo vzdialenosti 0,5–1 m. Dieťa leží na vyšetrovacom stole a nesmie vidieť zdroj zvukového podnetu. Ako zdroj zvuku môžeme použiť tamburínu.

 

Pokiaľ sa zistia reakcie na zvukové podnety, možno usudzovať na normálny sluch. V súčasnej dobe sa táto skúška považuje iba za orientačnú. Výhodou je možnosť prevedenia kedykoľvek, nie je nutné žiadne špeciálne vybavenie. U detí starších ako 8 mesiacov sledujeme pátracie reakcie na tiché zvukové podnety (zvukové pískacie hračky, hrkálky, oslovenie menom) zo vzdialenosti 0,5–1 m. U detí od 3 rokov robíme sluchovú skúšku hlasnou rečou a šepotom. Dieťa opakuje slová, prípadne ukazuje predmety na obrázku. Dieťa s normálnym sluchom počuje hlasnú reč i šepot zo vzdialenosti minimálne 6 m. Skúšku môžeme urobiť pre každé ucho zvlášť.

U spolupracujúcich detí trojročných a starších vyšetrujeme sluch pomocou audiometrie. Sledujeme ich reakcie na čisté tóny (tónová audiometria) alebo robíme slovnú audiometriu, ktorá nám ukazuje, ako dieťa rozumie reči. Objektívne vyšetrovacie metódy sluchu sa robia pomocou špeciálnych prístrojov u spiacich detí (spánok môže byť navodený medikamentmi alebo sa dieťa uvedie do celkovej anestézie). Vyšetrujeme odpovede rôznych častí nervovej sústavy na zvukové podnety. Na tomto princípe sú založené metódy BERA (Brainstem Evoked Response Audiometry) a SSEP (Steady State Evoked Potentials). Tieto vyšetrenia sa robia na špecializovaných pracoviskách.

Príznaky postihnutia sluchu u detí a prevencia

U malých detí môže byť príznakom oneskorenie vo vývoji reči alebo sa vývoj reči úplne zastaví. U väčších detí zlá výslovnosť. Preto by každé dieťa sledované u logopéda malo podstúpiť vyšetrenie sluchu. Dieťa tiež nemusí reagovať na zvuky, neplní úlohy a často žiada opakovanie pokynu. Nerozumie šepotu alebo hlasným pokynom z väčšej vzdialenosti.

Pri dieťati, ktoré má sluchové problémy si tiež možno všimnúť, že pri komunikácii sa natáča k hovoriacemu len jedným uchom (známka jednostranného postihnutia). Príznakom je aj to, že v škole má ťažkosti pri diktátoch, posluchových cvičeniach, býva zvýšene unavené alebo, naopak, dráždivé a nepokojné.

Skvelou prevenciou vo všetkých prípadoch je dodržiavanie správnej životosprávy matky v tehotenstve, tehotná nemá užívať žiadne lieky bez pokynu lekára. Tiež netreba deti vystavovať dlhodobému a nadmernému pôsobeniu hluku (pozor na hlučné zvukové hračky!). Dbajte aj na správne doliečenie katarov dýchacích ciest a zápalov uší. Snažiť sa predchádzať nachladnutiu vhodnou životosprávou, otužovaním, vitamínmi (ovocie, zelenina), vhodným obliekaním detí. A nezabúdajte, že pri podozrení na nedoslýchavosť je potrebné včas navštíviť lekára a riadiť sa jeho radami.

Foto: Shutterstock