Na vojvodkyňu z Cambridge sa upiera celosvetová pozornosť, pretože je manželkou budúceho kráľa Veľkej Británie a vychováva s ním potomkov. Verejnosť zaujímajú nielen deti, ale aj jej zmysel pre módu. Jej outfity sú komentované snáď všetkými módnymi expertmi a všetci sa tiež zhodujú, že táto žena sa skrátka vie obliekať.

Okrem toho, že je krásna, je však Kate Middleton aj vysoko inteligentná a zaujíma sa o celosvetové problémy. Naposledy sa rozhodla vyvolať vo Veľkej Británii otvorenú diskusiu o duševnom zdraví detí, keď vydala článok na stránkach denníka The Huffington Post. Jej komentár predstavuje tiež nový cyklus s názvom Young Minds Matter, ktorého cieľom je práve skúmanie duševného zdravia malých detí a hľadanie riešení tohto problému.

"Krátko potom, čo som sa vydala, som začala pracovať s charitatívnymi organizáciami, ktoré pomáhajú ľuďom s rozličnými problémami, ako je závislosť či rozpad rodiny. Ako sa dalo očakávať, často som počula srdcervúce príbehy o zničených rodinách a o katastrofálnych dôsledkoch, ktoré to malo na všetky zúčastnené strany, najmä deti," píše Kate.

Angažovaná Kate

Podľa nej sa stále znovu a znovu ukazuje, že za problémy, ako je závislosť a ďalšie deštruktívne správanie, môžu nevyriešené problémy z detstva. Preto je potrebné o týchto veciach hovoriť a začať ich riešiť, aby mohla vyrásť zdravšia generácia. "Mnoho detí, dokonca aj tí mladší ako päť rokov, sa musia vysporiadať so zložitými problémami. Nemajú však citovú odolnosť ako dospelí, nevedia problém pomenovať alebo požiadať o pomoc. Navyše sú psychické problémy stále tabu, mnohí dospelí sa boja požiadať o pomoc pre svoje deti," tvrdí vojvodkyňa.

A je vraj čas to zmeniť. "Duševné zdravie našich detí musí byť považované za rovnako dôležité ako ich fyzické zdravie. Príliš dlho sa rozpakom si priznať, že naše deti potrebujú emocionálnu či psychiatrickú pomoc. Máme strach, že stigma spojené s týmito problémami by mohlo ohroziť ich budúcnosť," píše sa v príspevku.

Problémy sa nemusia vyhnúť ani kráľovskej rodine a Kate si to uvedomuje. "William a ja by sme neváhali požiadať o pomoc pre svoje deti, ak by to potrebovali," uviedla vojvodkyňa. Samozrejme vie, že pre niektorých rodičov nie je ľahké pomoc vyhľadať. Ak rodina na seba nemá dostatok času a nemá dosť peňazí, môže sa to ukázať ako veľký problém. V týchto prípadoch by však mala pomôcť škola, ktorá môže problémovým deťom pomôcť spôsobom, ktorý v rodinách nie je možný.

Podľa Kate treba s deťmi hovoriť tak, aby sa cítili milované, oceňované a pochopené, a ak to rodičia z nejakého dôvodov nezvládajú, mali by sa obrátiť na pomoc na odborníkov.

Čo môže u detí vyvolať problém

Stres, depresiu alebo vyhorenia deťom nemusia spôsobiť len traumatické situácie, ako je strata niekoho blízkeho, rozvod rodičov či vážna choroba.

Rizikovými faktormi sú tiež:

  • nedostatočne zostavované základné potreby dieťaťa
  • všetky formy domáceho násilia, šikanovanie v škole
  • narodenie súrodenca a pocit "odstrčenia" zo strany rodičov
  • zdravotne hendikepovaný súrodenec
  • špecifická porucha učenia, školské zlyhávanie
  • významná odlišnosť sociálna, kultúrna alebo vizuálna, komplex menejcennosti, sebapodceňovanie
  • alkoholová či drogová závislosť v rodine
  • vysoko ambiciózni rodičia a strach dieťaťa, že nedokáže splniť ich očakávania, zlyhá a rodičia ho zavrhnú
  • strata kamarátov či odmietanie skupinou detí
  • preťaženie detí mimoškolskými aktivitami, organizovaním času

Ak objaví rodič u svojho dieťaťa zvláštne správanie, ktoré by mohlo znamenať depresiu či iný psychický problém, mal by dať najavo pochopenie a podporu. Hovoriť s ním ako rovný s rovným a s rešpektom, načúvať, nesúdiť, nezmierňovať.

Dieťaťu sa uľaví aj tým, keď v ňom rodič vzbudí dojem, že si s takou situáciou vedia poradiť, že to spoločne zvládnu, poprípade ak rodič pridá vlastný podobný príbeh či skúsenosť. Rozprávanie štýlom: "Viem, čo cítiš, a dokážem si predstaviť, ako veľmi je to nepríjemné. Keď som mal asi toľko čo tebe, stalo sa mi, že... "A v príbehu možno dieťaťu ukázať riešenie. Ak si však rodič sám so situáciou nevie rady, rozhodne by mal požiadať o radu odborníka alebo učiteľa.

To býva mnohokrát jediným východiskom, ktoré dieťaťu aj rodičom prinesie zaslúženú úľavu. Počas uzdravujúcej terapie je vhodné súčasne posilňovať identitu dieťaťa, jeho sebapoňatia a sociálne zručnosti. Navyše sa odporúča naučiť dieťa vhodnú relaxačnú techniku ​​(napríklad hlboké dýchanie alebo prepínanie nôh a kývanie hlavou), ktorá by mu pomáhala k úľave tak, ako by ste si v stresových dňoch uľavovali aj vy sami.