Spánok u detí je počas prvých rokov dieťatka pre mnohých rodičov poriadnou výzvou. Raz je to zdĺhavé usínanie, inokedy časté budenie či plač. Docieliť pokojný a ničím nerušený spánok pre dieťa je často krát náročné. Prinášame vám preto užitočné rady od detskej lekárky MUDr. Marty Šimunkovej, ktoré vám v boji so spánkom môžu pomôcť.

Spánok je dôležitý pre každého, zabezpečuje oddych a regeneráciu organizmu. U detí má okrem toho aj jednu špeciálnu ulohu, keďže vplýva na rast a celkový psychický a fyzický vývoj. Jeho dostatok je preto v detstve rozhodujúci a výrazne vplýva aj na správanie, schopnosti, či inteligenciu dieťatka. Ako však dosiahnuť spánok bez väčších problémov? Vyskúšajte tieto rady.

Budenie na kŕmenie

Mnoho mamičiek má tendenciu dieťako počas noci budiť na kŕmenie. Vychádza to z predpokladu, že by mohlo byť hladné, avšak nemusí si to plne uvedomiť - a tak môže jeho vývoj a rast oproti rovesníko zaostávať. Je to správne?

Pediatrička radí: „Bábätká do štyroch mesiacov radšej buďte. Potom by som tomu nechala voľný priebeh. Len čo sa zaradí na noc kaša, medzi piatym a siedmym mesiacom, nechala by som prospievajúce bábätko spať celú noc.“

Spoločná posteľ

Fyzická prítomnosť rodičov alebo špeciálne mamičky je pre dieťa dôležitá. Teplo a vôňa mamičkinho tela v nich automaticky evokuje pocit lásky, istoty a bezpečia. Práve kvôli tomu zvyknú deti už od malých bábätek späť v spoločnej posteli s rodičmi, napriek tomu, že majú vlastnú postieľku. Čo na to odborníčka? 

Pediatrička radí: „Asi som veľmi prísna, ale som proti spaniu detí v posteli s rodičmi. Myslím, že ide o zlozvyk, ktorý môže byť u malých detí nebezpečný a u väčších je nevýchovný. Rodičia majú tiež právo na svoje súkromie a intimitu. Jednako len prvý polrok odporúčam spanie v spálni mamy a otca, pravda, v oddelenej postieľke.“

 

Nočné budenie

Častý nočný plač je nepríjemný nielen pre rodičov, ale často krát dáva zabrať aj susedským vzťahom. Je však prirodzeným prostriedkom komunikácie malého bábätka, preto je dobré vedieť, ako správne vyhodnotiť jeho príčinu a tak docieliť rýchlejšie utíšenie vášho drobčeka. Ako na to?

Pediatrička radí: „Väčšina dojčiat sa v noci opakovane budí. Keď po prebudení dieťa plače, mnohí rodičia to považujú za poruchu spánku, pritom je to normálne po celý dojčenský vek. Aj dospelí spia na etapy, v priebehu noci sa striedajú fázy rôzne hlbokého spánku vrátane precitnutia. Dieťa však niekedy potrebuje pomoc: hlavne upokojenie, že rodičia sú nablízku.“

Plač pri zaspávaní

Niektoré (aj) väčšie deti jednoducho nechcú spať. Keďže spánku ešte neprikladajú taký význam ako ich rodičia, je prirodzené, že namiesto snahy zaspať robia pravý opak. Plač, fňukanie, zlosť, či afekt. A vidina uspatia dieťaťa je zasa v nedohľadne. Čo robiť v takom prípade?

Pediatrička radí: „Je nutné rozlíšiť, či nejde o fňukanie alebo zlostenie (plač znie inak). V tom prípade je lepšie sa presvedčiť, že dieťa je v poriadku, a nechať ho tak. Úzkostlivý a bolestivý plač je lepšie utíšiť prítomnosťou rodiča, krátko popestovať, aby nedošlo k fixácii úzkostného správania. Väčšinou platí pravidlo: pokojní rodičia rovná sa pohodové dieťa.“

Stále nechce spať

Deti vo všeobecnosti potrebujú oveľa viac spánku ako dospelí. Keďže je frekvencia spánkového rytmu pravidelná, môže sa stať, že v dobe keď by už malo spať, sa dieťa ešte vôbec necíti unavené či ospalé. Vtedy sa stáva pokus o uspatie akýmsi zdĺhavým bojom. Čo môže pomôcť?

Pediatrička radí: „Najdôležitejšie je zachovať si chladnú hlavu, úzkostlivé dieťa upokojiť, že mama a tato sú nablízku, že ho majú radi, ale nepristupovať na požiadavky spoločného lôžka či držania za ručičku dlhšiu dobu.“ 

Foto: Shutterstock