Asi sa už tešíte, až vaše dieťa povie svoje prvé slovo. Ale napadlo vám vôbec, v akom jazyku to bude? Väčšina slovenskej populácie býva vychovávaná len v jednom jazyku, ale svetové meradlá sú celkom iné.
3 stratégie
Pokiaľ sa rodičia rozhodnú vychovávať svoje deti dvojjazyčne, je dôležité sa hneď na začiatku rozhodnúť, akú bude mať vaša rodina stratégiu, a tej sa pevne držať. Annika Bourgogne uvádza v knihe Be Bilingual (Buď bilingválny) tri základné stratégie pre dvojjazyčnú výchovu. Prístup A spája jazyk s osobou. Najviac odporúčaným postupom pre viacjazyčné rodiny je, aby každý z rodičov hovoril na dieťa výhradne svojím materským jazykom.
Prístup B zase spája jazyk s miestom alebo skupinou ľudí. Ide o situáciu, kedy napríklad rodina emigrantov hovorí doma iným jazykom než majoritná spoločnosť. A napokon prístup C spája jazyk s časom alebo miestom. Niektoré rodiny majú napríklad raz týždenne anglický deň, ďalšie sa rozhodnú komunikovať iným jazykom v škôlke a iným na verejnosti. Aj tento prístup vyžaduje konzistentné hranice medzi časom, prípadne miestom užívania toho-ktorého jazyka.
Ako na to
Najdôležitejšie je vystaviť deti čo najintenzívnejšiemu vplyvu oboch jazykov. Všeobecne sa odporúča rozprávať sa s deťmi čo najviac už od malého bábätka. Táto úloha pripadá, samozrejme, predovšetkým rodičom, je však dobré zaangažovať i prarodičov. Pokiaľ nie sú fyzicky prítomní, pomôže bilingválnej výchove komunikácia cez internet.
Pokiaľ žijete v cudzom štáte, je vhodný čo najväčší kontakt s krajanmi alebo napríklad zamestnať pani na stráženie s vhodnou jazykovou vybavenosťou. Dôležité je tiež naplánovať čo najčastejšie a najdlhšie prázdniny na Slovensku, ktoré poskytnú deťom dostatok času zvyknúť si a rozhovoriť sa. Predovšetkým v neskoršom veku sú okrem medziľudskej komunikácie stále dôležitejšie aj jazykové študijné materiály. Existujú mobilné aplikácie podporujúce rozšírenie slovnej zásoby, jazykové hry na internete, videorozprávky. Nepodceňujte však ani tradičné metódy, ako je čítanie kníh a spievanie pesničiek.
Bilingválne deti
V minulosti sa rodičia často obávali, žeby dvojjazyčná výchova mohla negatívne ovplyvniť detskú inteligenciu. Novodobé výskumy však hovoria skôr o lepšom vývoji mozgu bilingválnych detí a tiež uvádzajú, že zvýšená námaha spomaľuje nástup Alzheimerovej choroby v neskoršom veku. Keď sa deti učia jazyk, neučia sa len slová a gramatiku, ale zároveň sa im vštepuje aj určitý koncept organizácie sveta a jeho fungovania.
Dvojjazyčné deti tak môžu už od veľmi raného veku vnímať relativitu toho, ako je náš svet usporiadaný, a skutočne tak pre ne začne platiť, že koľko rečí vedia, toľkokrát sú človekom. Veľmi skoro tiež pochopia, že vzťahy medzi konkrétnymi objektmi a slovami, ktoré ich opisujú, nie sú jediné nutné, že rovnaké veci môžu mať rôzne názvy. Bilingválna výchova býva často spojená s bikultúrnou výchovou. Nestačí totiž deti učiť iba jazyk, ale dôležité je i kultúrne prostredie danej spoločnosti.
Úskalia bilingválnej výchovy
Dvojjazyčná výchova kladie na rodičov dieťaťa veľké nároky. Ideálne by mali obaja aspoň pasívne ovládať jazyk toho druhého. V opačnom prípade môže dôjsť k situácii, kedy sa napríklad dieťa bude zhovárať s matkou, ale otec nebude ich komunikácii rozumieť. Podľa knihy Bilingválna rodina takáto situácia vystavuje všetkých zúčastnených veľkému tlaku a až na pár výnimiek môže v zásade vyústiť len do dvoch výsledných situácií: buď sa rodič dieťaťa aspoň pasívne jazyk doučí, takže si budú vo výsledku všetci rozumieť, alebo je veľmi nepravdepodobné, že si dieťa dobre osvojí minoritný jazyk.
To platí predovšetkým vtedy, keď rodina žije v spoločnosti s odlišným majoritným jazykom. Dieťa má aj tak málo podnetov k učeniu a sťažená situácia v rodine, kde musí pre jedného z rodičov neustále tlmočiť, ho unaví natoľko, že začne jazyk odmietať. Ďalším úskalím dvojjazyčnej výchovy môže byť časté sťahovanie rodiny. Deti sa jazyky nielen rýchlo učia, ale rovnako rýchlo ich tiež zabúdajú. Preto tu dvojnásobne platí, že opakovanie je matka múdrosti.
