Nechce sa vaše batoľa alebo mladší predškolák deliť o svoje obľúbené kúsky, no od ostatných túto schopnosť vyžaduje? Zhruba od prvých narodenín by ste mali dieťa začať cielene pripravovať na to, že sa postupne bude začleňovať do spoločnosti, kde bude musieť nejakým spôsobom kooperovať s ostatnými. A to v sebe zahŕňa i schopnosť podeliť sa s nimi.

Obráťte pozornosť na druhého

Máloktoré dieťa odmalička ochotne požičiava všetko, čo má. Väčšinou je reakciou krik a plač. Zaujímavé je, že batoliatka tak nejako automaticky predpokladajú, že s nimi sa rád podelí každý, zatiaľ čo ich veci sú jednoducho ich.

Skúste sa na problém pozrieť jeho uhlom pohľadu: Mám peknú vec, s ktorou sa rád hrám, dosiaľ tu stále bola len pre mňa, a odrazu prišiel niekto úplne cudzí a jednoducho mi ju vzal. Nie je to k zlosti? Začnite tým, že obrátite pozornosť dieťaťa k pocitom toho druhého: Pozri sa, teraz to dievčatko plače a je veľmi smutné. Čo keby sme jej to auto na chvíľu požičali, a potom sa zase vystriedate?

Chce to trpezlivosť

Nečakajte však, že to pôjde rýchlo a ľahko. Dôležitý je preto trpezlivý prístup, vysvetľovanie, upozorňovanie na lepšie stránky vzájomnej kooperácie a pokoj. 

Čím viac budete na dieťa tlačiť a čím viac dáte priechod svojim negatívnym emóciám, tým pravdepodobnejšie je, že sa vaše batoľa zablokuje a už s ním nepohnete. V tom sú totiž naše batoľatá doslova majstrami. Je to ťažké, ale pokúste sa ovládnuť a nelámať palicu nad svojím malým lakomcom.

Obľúbenci sú tabu

Ak má vaše dieťa hračku, ktorú odmieta pustiť z ruky vo dne v noci, mal by taký maznák mať na povinné požičiavanie imunitu. Nenúťte ratolesť požičiavať vec, ktorá je pre ňu extrémne dôležitá.

Keď teda dôjde ku konfliktu pre obľúbenú hračku, do sporu sa vložte a kamarátovi či kamarátke vysvetlite, že toto je veľmi obľúbená hračka vášho dieťaťa, s ktorou sa zatiaľ nedokáže ani na chvíľu rozlúčiť. Zároveň ponúknite iné hračky, ktoré požičať môžete. 

Ako sa do hory volá...

Pomerne spoľahlivým receptom, ako donútiť malého tvrdohlavca, aby sa o svoje hračky začal deliť, je uplatniť postup: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Keď sa teda vaše dieťa odmieta deliť o svoje hračky, nebude si ani požičiavať nič od iných.

Väčšinou to funguje, obzvlášť v prípadoch, kedy k vám na návštevu príde kamarát s niečím, po čom váš potomok dlho túži. Takú konšteláciu môžete využiť: Môžeš si od neho požičať jeho lietadlo z animovaného filmu, on sa však na oplátku môže hrať s tvojou autodráhou.

Buďte príkladom

Obrovskú rolu hrá vlastný príklad. Keď sa niektorý dospelý bezmála pobije o mobilný telefón alebo iPad, ťažko potom môže hovoriť do duše svojim deťom, ktoré sa nechcú deliť o svoje hračky. Pokiaľ je však zdieľanie a ochota rozdeliť sa bežnou súčasťou života rodiny, môžete argumentovať: Ja sa tiež delím s oteckom o časopis – najprv si ho prečíta on a potom mi ho požičia.

Vlastný príklad funguje obvykle zo všetkého najviac. Môžete tiež dieťaťu ukázať, ako to vyzerá, keď sa zlostí kvôli nejakej hračke, ktorú si trebárs práve vypožičal jeho súrodenec. Podobne efektívne je aj zrkadlenie – keď za vami dieťa príde, že hračku kamarátovi na návšteve nepožičia, správajte sa ako jeho zrkadlo.

Zastavte akútnu zlosť

Ak sa vaše dieťa dostalo do afektu, treba, aby zistilo, že rozumiete tomu, prečo sa zlostí. Povedzte mu, že aha, ty sa teraz hneváš, pretože nechceš požičať kamarátovi hračku. Tým ho donútite, aby si uvedomilo, čo je za jeho plačom alebo zlosťou. Niekedy sa totiž deti zlostia tak intenzívne, až zabudnú prečo.

Potom mu môžete pomôcť vlastným príkladom a pochopením. Alebo mu môžete priblížiť vaše vlastné pocity: Je mi ľúto, že plačeš, a veľmi ma trápi, že sa nechceš deliť, nemohol by si to predsa len skúsiť? Keď vysvetľovanie nezaberie, neostáva iné, len uplatniť už spomínaný model o volaní do lesa.

Vy ste rodičia

Niektorí rodičia podliehajú pocitu, ktorý mnohí z nás nadobudli v detstve, že sa musíme zavďačiť svojmu okoliu. Potom zasahujeme možno príkrejšie, ako je nutné, aby ostatné matky a otcovia nemali pocit, že naše dieťa ublížilo tomu ich a my sme nič neurobili.

Takým motívom na výchovné zásahy sa pokiaľ možno snažte vyhnúť – vaše dieťa im totiž nerozumie a mohlo by sa cítiť ukrivdené, trebárs keď vlastne neviete, kto začal s naťahovaním o určitú hračku, pre istotu však pokarháte svojho potomka.

Poraďte sa s odborníkom

Keď dieťa vášmu dlhodobému snaženiu stále odoláva a konflikty sú na dennom poriadku, pretože už možno nastúpilo do jaslí alebo do škôlky, nebojte sa poradiť s odborníkom. Prvú konzultáciu vám môžu poskytnúť zdravotné sestry z jaslí a pedagogičky zo škôlky.

Jednak vidia situáciu z iného uhla pohľadu a nie sú v nej osobne citovo zainteresované, jednak poznali vaše dieťa v situáciách, v ktorých ho vy obvykle nevidíte. Keď i ony majú pocit, že riešenie je v nedohľadne a situácia sa dlhodobo nelepší, navštívte detského psychológa.

Široký výber hračiek a kníh pre deti nájdete na www.sikovnickaren.sk.

Foto: Shutterstock