Po príchode z pôrodnice azda každá mama rieši režim svojho dieťatka. Väčšina mamičiek odíde s informáciou o tzv. trojhodinovom režime, no doma zistia, že realita je iná a každé dieťa individuálne.

Zo začiatku bábätko veľa spí, no postup, ako sa k samotnému uspatiu dopracovať, je u každého bábätka iný. Niekto využíva silu prírody a teda zaspávanie na prsníku, niektoré mamičky si pomáhajú fitloptou, špeciálnou závesnou kolískou zvanou hačka, bielym šumom alebo tie šťastnejšie len bábätko položia a ono samo zaspí pri pozeraní sa na kolotoč či svetielka na stene.

Vaše zúfalstvo z nespavosti bábätka a tým pádom i vás stúpa, a ak ste vyskúšali všemožné triky možno bude pre vás riešením špeciálna metóda, vďaka ktorej by sa vaše dieťa malo naučiť zaspávať samo do niekoľkých minút. Že nemožné? V čom tento zázrak spočíva? A zaberá údajne až na 96 % detí. Nie je to však ľahké a musíte byť skutočne presvedčené, že to chcete. Bude totiž trvať niekoľko dní, kým prídu prvé výsledky a nebude to bez plaču. 

Už ani slzu

Viacerí odborníci sa venovali postupom, ako deti naučiť zaspávať. Existujú dva smery tréningu spania a to „cry-it-out“ (metóda kontrolovaného plaču) a „no-tears“ (metóda bez sĺz). Neobávajte sa, pri metóde „cry-it-out“ nejde o klasické vyplakanie sa a zaspatie z vyčerpania. Práve naopak, rodičia nechajú dieťa plakať len určitý čas pred tým, ako ho upokoja. Naproti tomu „no-tears“ prístup predstavuje akúkoľvek spánkovú metódu, pri ktorej rodičia okamžite odpovedajú dieťaťu, keď plače a aplikuje sa najmä u detí do 6 mesiacov, kedy potrebujú v noci jesť a môžu mať i problémy s kolikami. Tieto metódy boli popísané viacerými autormi s malými obmenami a zhodli sa na niekoľkých základných pravidlách.

Čo treba zvážiť?

Každé bábätko je iné, tým pádom na to vaše nemusí účinkovať overený "trik" od kamarátky. Aj pri voľbe alebo štýle uspávania je nutné vzať do úvahy viacero faktorov, ktoré vám môžu pomôcť vytvoriť pevný spánkový režim. Na čo sa zamerať?

 

Vek dieťaťa

Metódu sa neodporúča aplikovať u dieťaťa mladšieho ako 6 mesiacov. Dieťa musí byť totiž fyzicky a emocionálne vyspelé, aby bolo schopné prespať celú noc. Vhodným obdobím nie je čas rastového špurtu, kedy je dieťa hladné aj v noci a tiež, ak je dieťa choré, rastú mu zuby, či cíti iný diskomfort. Dôležité je tiež začať, až keď sa rozhodnete v noci nedojčiť. Horná veková hranica nie je ohraničená. Nácvik by mal prebiehať len v domácom prostredí a nie, ak sa chystáte na cesty alebo dieťa prespáva pravidelne u starých rodičov.

Zvoľte plán

Dieťa uložte do postieľky, pohladkajte ho, dajte mu pusu na dobrú noc a povedzte mu, ako ho veľmi ľúbite. Vyberte si vetu, ktorú mu budete opakovať v rámci celého procesu nácviku, keď sa k nemu budete vracať. Prvé rozlúčenie by malo trvať zhruba 30 sekúnd. Akonáhle dieťa uložíte, už ho nezdvíhajte a ani nehladkajte či nechytajte za ruku. A to ani keď sa budete vracať do izby, vždy len zopakujte formulku a zostaňte krátko, napr. dve minúty. Pripravte sa na to, že dieťa bude minimálne prvé dva dni veľmi nahlas a úpenlivo protestovať. 

Časový plán si môžete prispôsobiť, nutné však je zachovať vzrastajúcu časovú tendenciu medzi tým, ako budete dieťa chodiť upokojovať. Plač nie je cieľ, ale cesta a nevyhnutný sprievodný jav. Priaznivci tejto metódy však potvrdzujú, že tento krátkodobý stres sprevádzaný slzami prináša dlhotrvajúce výhody – kvalitný spánok dieťaťa i rodiča a s tým súvisiacu spokojnosť. 

Informujte rodinu a nedajte sa odradiť nezdarom

O vašom pláne by mali vedieť všetci členovia domácnosti a byť s ním uzrozumení. Najmä prvé dni to nebude ľahké a slabšie povahy to nemusia vydržať. Ak bývate v paneláku a chcete mať naďalej dobré vzťahy so susedmi, upozornite i ich. Na začiatku sa pripravte na to, že nebudete dobre spať, lebo dieťatko sa bude často budiť a môže byť nepokojné. Ak dieťa ochorie, alebo keď to nejde, počkajte niekoľko týždňov a skúste znova. Pri kríze si treba uvedomiť cieľ - aby vaše dieťa a vy dobre spalo. Rozhodne však neprestávajte po dvoch dňoch bez príčiny. 

Foto: Shutterstock