Je to jednoduché, tvrdia psychológovia. Kariére sa plne venovať do doby, kým si založíte rodinu, potom zvoľniť a v nasledujúcich rokoch si vždy nájsť čas na púšťanie drakov, večerné kúpanie, uspávanie ratolestí… Lenže hypotéka sa na podobné plány nepýta, rovnako ako platenie školného a ďalšie požiadavky sveta, v ktorom žijeme.

[ArticleBox Prvé kroky do školy : 26484]

Psychológovia síce radia, vy by ste však mali nájsť rovnováhu medzi oboma. Venovať sa práci tak, aby ste ju dostatočne zabezpečili, zároveň si však povedať, že občas sú momenty, kedy sa pred deťmi do práce zašívate, pretože si nedokážete predstaviť, že by ste s nimi mali ísť na očkovanie k lekárovi, že by ste mali zamestnávateľovi povedať, že si beriete na dva týždne ošetrovné atď.

A máte tu predsavzatie na nasledujúci rok. V práci nenápadne uberte a voľný čas venujte rodine. Uvidíte, že to ocenia nielen vaše deti, ale predovšetkým manželka, ktorej sa s vašou pomocou na dosah výrazne uľaví.
Na tému, ako delí svoje povinnosti, sme vyspovedali Jána Daňhelku, hydrológa a otecka dvoch dcér.

Všetko v rovnováhe

„Rodina má prednosť, na druhej strane ma moja práca baví a nemám povahu na to, aby som ju zanedbával,“ začína svoje rozprávanie Ján Daňhelka. „Našťastie, dievčatá majú celkom dobre nastavený denný režim, takže ráno zvládam Amálku odviesť do škôlky a večer dorazím tak, že sa aspoň 1,5 až 2 hodiny ‚vidíme‘, čo zahŕňa i kúpanie a uspávanie.

Uspávanie je pritom u nás celorodinná akcia. Len čo dievčatá zaspia, obvykle krátko pred ôsmou, vstávam a zapínam notebook, vďaka tomu nemusím ostávať v práci tak dlho a užijeme si spoločný večer.

Je to len o tom, dať ostatným najavo, že v bežnom režime fungujem pracovne do šiestej, potom až po ôsmej večer. Len čo toto ostatní vezmú na vedomie, odrazu zistíte, že skĺbiť oboje ide skvelo.“

Slabiny vo svojej metóde delenia času medzi rodinu a prácu však pán Daňhelka pozná: „Musím priznať, že sa zo mňa stal v očiach známych asi veľmi nespoločenský tvor. Kamaráti nemajú šancu dostať ma do krčmy a aj z akcií, na ktorých človek jednoducho z nejakého dôvodu musí byť, utekám zásadne ako prvý.

Teším sa domov a momentálne mi pripadajú ako strata času. Radšej som s dievčatami. Nechcem, aby mi utiekli ich múdrosti, pokusy jazdy na odrážadle a pod. Deti sa menia každý deň, a pokiaľ prešvihnete jeden zaujímavý moment, môže sa stať, že už nenadviažete.

Sľubujem ale, že až mi dcéry podrastú, k záľubám a spoločenskému životu sa zase vrátim. No a víkendy sú výhradne rodinnou záležitosťou, na tie by som si siahnuť nedal. Snažím sa totiž počas nich byť pre dievčatá k dispozícii čo najviac, pretože i ja si chcem od práce odpočinúť a najlepšie práve takto, spoločne.“

Cesty do cudziny

„V popise práce mám tiež dosť veľa cestovania do zahraničia i po Slovensku. Popri ňom sa však snažím minimalizovať počet nocí mimo domu, takže pomerne často ma vidieť na letisku ešte pred siedmou hodinou ráno, aby som stihol prvý ranný let (našťastie, v tomto ohľade bývame na správnej strane mesta), a vraciam sa neskoro večer.

[ArticleBox Čo si dieťa môže dovoliť a čo nie : 26475]

Jednodňové cesty do Bruselu preto už beriem ako úplne normálne. Je to až úsmevné, napríklad do Japonska som letel tak, aby som dorazil ráno miestneho času a šiel rovno na rokovanie, bol som však pripravený dôsledným preštudovaním návodov, ako si poradiť s problémom časového posunu a vypustením jednej noci. Našťastie to fungovalo,“ usmieva sa Daňhelka.

„Naša staršia Amálka má tri roky a práve poznávame, aké je pre ňu dôležité objavovať nové veci a poskytovať jej zážitky: jazda parníkom, detské súťaže, prehliadka hradu, morský svet.

Takže pomaly nabiehame na rozdielny rytmus, keď mama s mladšou, polročnou Julinkou občas ostáva doma alebo na nás niekde čaká a my vyrážame za malým dobrodružstvom,“ a dodáva, že takto to skvelo funguje i preto, že v každom ockovi je kus dieťaťa. „…a tak mi neprekáža tráviť čas týmto spôsobom. Naopak, som rád a v určitých prípadoch mám dokonca alibi.“

Ján však podotýka: „Tiež mám pocit, že z oboch strán je výhoda to, že sme chvíľu bez mamy. Manželka chvíle, kedy nás nemá na dohľad, zle znáša, ale deti mi bez mamy v blízkosti pripadajú odvážnejšie, dokážu kadečo prehryznúť, menej sa sťažujú a fňukajú.

Nemyslím si, že by to bolo tým, že chlapi lepšie zvládajú výchovu, ako oteckovia sebavedome tvrdia v obľúbenom filme S tebou ma baví svet. Skôr za tým bude správanie detí všeobecne, kedy sa v kolektíve správajú inak než pred rodičmi a tak isto, čo si budeme navrávať, mama je skrátka mama a u nej má každý tú najväčšiu oporu.

Tomu tatkovia konkurovať nemôžu. Výhodou ale je, že sa s deťmi bez mamy dá tak akosi ľahšie dohovoriť, sú akoby dospelejšie. Súčasne však mamu nemá poruke ani tatko, takže sa svojmu drahému potomkovi musí venovať absolútne a úplne. Odmenou mu je, že večer v posteli sa obvykle dospelosť detí skončí a pritúlia sa k tatovi.“

Na čo spomínam?

„Môj najčerstvejší zážitok s Amálkou bola návšteva aquaparku s nocou v hoteli. Pretože sme tohto roku vypustili dovolenku pri mori, vyrazili sme k ‚moru‘ aspoň takto na víkend. Amálka bola úplne úžasná, nadšene behala po chodbe pri ceste do bazéna, na večeru, na raňajky.

Celý čas vlastne vôbec neodvrávala, ani raz sa nezlostila kvôli nezmyslom a aj drobné boľačky ako voda v očiach, buchnutie do ruky a podobne odzneli na prvé pofúkanie,“ spomína Ján na príjemný víkend.

„Znamenalo to pre nás spoločné dobrodružstvo, nabudúce síce vraj máme vziať mamu s Julinkou so sebou, ale teraz sme to my, kto už to tam pozná a môže rozprávať, ako sa kĺže na tobogane a tak ďalej. Sprisahanecky sa mame za chrbtom dohovárame, že čoskoro pôjdeme zas.

[ArticleBox Škôlka alebo škola? Prípravná trieda! : 26485]

No a s Julinkou je to podobné. Keď sme spolu sami, zahráme sa najlepšie. Bohužiaľ, asi nikomu v tom, ako účelne tráviť čas s deťmi, neporadím nič prevratné. Jednoducho ide o to, užiť si ten čas spoločne. Výhodou je, že detské reakcie vám hneď ukážu, ako si veci užívajú.

A na záver? Doba, kedy sú deti deťmi, beží tak rýchlo, že by sa otcovia mali snažiť o to isté, čo ja – nepremárniť ani minútu.“