Máte dieťa? To ešte vôbec neznamená, že ste skutočným otcom, a to i v prípade, že to dieťa má polovicu vašich génov. Rola otcov sa po stáročia menila a vyvíjala. Doba priniesla neisté časy a o to ťažšie sa ujmete roly otca, keď vlastne neexistuje žiadny manuál, či poriadny vzor, čo by mal taký otec robiť. Psychológovia v tom majú jasno: otcom sa nikto nestáva automaticky, musí sa to naučiť.
Už od praveku mal otec tri základné funkcie. Po prvé, bol „obstarávačom“ a „kŕmičom“, teda tým, kto matke a deťom nosil do jaskyne mäso. Po druhé, bol ochrancom a obrancom pred nepriateľmi alebo divokými zvieratami a po tretie, bol vštepovateľom hodnôt, vychovávateľom a udržiavateľom disciplíny.
Lenže idyla sa začala kaziť. Prvú funkciu nahradilo dedičstvo aj pre ženy a sociálne zabezpečenie, druhú funkciu nahradili zákony, polícia a armáda a tretiu funkciu nahradila škola. K odsunutiu otcov na vedľajšiu koľaj pritom stačilo len asi sto rokov.
Evolúcia otcovstva
Po celý stredovek až asi do konca 19. storočia bol otec patriarchálnym vládcom rodiny. Zdrojom jeho moci a autority bolo okrem spoločenskej tradície aj vlastníctvo väčšiny rodinného majetku. Otec síce skoro o všetkom rozhodoval, ale o deti sa fyzicky nestaral. Pre muža to totiž bolo niečo nedôstojné, išlo o doménu matky.
Potom však došlo k postupnej premene úloh pohlaví. Trvalo asi tri generácie, kým sa o deti začali starať aj muži. Začínalo sa to nesmelo a často tomu nechýbala humorná neistota. Na tú spomína aj 46-ročný Marián: „Môj otec neskôr dával často k dobru historku, ako moju mamu odviezli do nemocnice so zápalom slepého čreva. Mal som asi dva alebo tri roky, ale pomocou Sunaru a babičky sa o mňa otec pár dní ako-tak zvládal starať. Ale začali dochádzať látkové plienky. Otec si spomenul, že mama pokakané plienky vyvára. Naplnil teda plienkami hrniec na bielizeň, dolial ho vodou a postavil hrniec na plyn. Už ale netušil, že sa plienky najskôr musia zbaviť „obsahu" vypláchnutím. "Nikto si nevie predstaviť, ako strašne smrdí varené ho*no," rozprával aj po rokoch s údesom v očiach.
Matky majú navrch
Boli muži evolúciou otcovstva o niečo okradnutí? Jedna skupina tvrdí, že áno – došlo vraj k marginalizácii otcovskej úlohy ako takej. Typickým zástupcom tohto názoru je Luboš Patera zo združenia Spravodlivosť deťom. „Podľa štatistík na Slovensku 92 % detí po rozvode zveria do starostlivosti matiek. Súdy navyše tolerujú, aby matka otcovi bránila v kontakte s dieťaťom. Podľa rozsudku mu ho má v určenú dobu odovzdať, ale ak to nerešpektuje, súd už ju k tomu nenúti.
Prečo to matky robia? Kvôli uspokojeniu z pomsty a tiež zo slastného pocitu moci. Ďalším dôvodom býva žiarlivosť. Každý rodič chce byť architektom duše svojho dieťaťa. Keď matka otcovi po rozvode umožní, aby bol tiež tým architektom, môže už dieťa tvarovať len z polovice. Ale nezrelá matka sa o detskú dušu nechce deliť.“
Podľa druhej skupiny mužov však, naopak, otcovia odchodom z trónu vládcu rodiny získali oveľa bližší kontakt s deťmi. Príkladom je Filip, otec piatich dcér. „Ešte naši otcovia by dieťa sami nekŕmili a neuspávali, ale ja to považujem za štandardné. Neriešim, či je to dostatočne ,chlapské', alebo nie. Najmladšia dcéra má tri mesiace a ja sa každý deň teším na jej kúpanie." Tento chlapík je však svetlá výnimka, pretože inak už dnes otec vôbec nie je nutný. Potvrdzujú to zástupy slobodných matiek aj inzeráty typu: „Hľadám darcu spermií. Písomne sa zaviažem, že nebudem chcieť alimenty."
Citové vydieranie
Otcovstvo sa postupne zahmlilo a zneistilo a dnes ho možno naplniť skoro ľubovoľným obsahom. Otec môže byť ten, kto jednoducho len dieťaťu odovzdal svoje gény rovnako dobre ako ten, kto s dieťaťom nastúpi „otcovskú dovolenku" namiesto pracovne zaneprázdnenej matky. Už dokonca neexistuje ani žiadna všeobecne zdieľaná predstava, čo je „správne" otcovstvo.
Často sa na tom nedokážu dohodnúť ani sami partneri. Z pôvodnej rodiny si každý z nich prináša určitú predstavu, ako by sa mal otec správať. Mal by otec deťom utierať zadky a robiť s nimi na piesku bábovky, alebo skôr doma vládnuť pevnou „mačovskou" rukou? Na druhej strane je muž niekedy doslova citovo vydieraný, ešte kým sa stane otcom. „Ty nebudeš pri pôrode?!" vypytuje sa ho neveriacky okolie. „Ale to predsa musíš!"
Otcovstvo sa treba naučiť
Intímna udalosť, ktorú ženy milióny rokov trávili osamote, sa v posledných rokoch zmenila na povinnú šou pre oteckov. Možno by to malo zmysel, keby to u mužov naštartovalo otcovskú rolu, lenže to je sporné. Žena sa totiž stáva matkou čisto biologicky už v okamihu počatia. Otcovstvu sa ale muž musí ešte len „naučiť". Nič jednoduché to pre neho nie je, a to hneď z dvoch dôvodov.
Dieťa otca pripraví prakticky o celú partnerkinu pozornosť. Žena dojčí, prebaľuje, kúpe, nespí a je k smrti unavená. Na sex nemá ani pomyslenie. U muža to môže vyvolávať až žiarlivosť voči „votrelcovi“. Druhým dôvodom je to, že prvé mesiace dieťa s otcom prakticky nekomunikuje. Ten sa síce teší, ako bude so synom stavať na piesku hrad, ale vlastne to pre neho ešte nie je syn. Je to čudesná larva, ktorá je, spí a kadí do plienok. Doprajte tej larve trochu času a vyliahne sa z nej váš vysnívaný motýľ. A dokonca sa ani nemusí zakukliť.
Foto: Shutterstock