Aj keď sa všetky mamičky snažia vychovať zo svojho chlapčeka toho najlepšieho človeka na zemi, niekedy je prílišná snaha na škodu a má presne opačný efekt. Poznáte päť najväčších chýb pri výchove syna?
Prehnaná starostlivosť
Výsledkom prehnanej starostlivosti je "mamičkár", ktorý partnerku zamieňa s matkou. Vyžaduje dokonalý servis, ale sám doma nič neurobí a do vzťahu nič neprináša. Mamičkárstvo sa prenáša z generácie na generáciu podobne ako tuberkulóza. Ak vaša svokra svojmu manželovi doslova slúžila, bude od vás partner očakávať to isté a od neho to odpozoruje aj váš syn. Riešením je preťať začarovaný kruh. Na syna odmalička nakladajte domáce povinnosti a nič za neho príliš iniciatívne neriešte. Naučí ho to samostatnosti.
Absencia mužských vzorov
Výchovným ideálom by mali byť prísnejší otec (ale nie príliš tvrdý a zlý) a lepšia starostlivá matka. Deti musia v otcovi cítiť autoritu a vedieť, že ak prekročia hranice, mali by sa ho trochu báť. Čo povie otec, to platí – aj preto by mal mať muž jasné názory a občas aj trochu zvýšiť hlas. Keď dieťa niečo vykoná, matka by mala povedať: ,Len počkaj, keď príde otec!' Lenže práve toto dnes, žiaľ, často chýba.
Prílišné chránenie
Psychológovia tomu hovoria „syndróm hyperprotektívnej matky". V škôlke na ihrisku nesmie syn veľmi behať, na základnej škole nesmie ísť s kamarátmi na chatu, na gymnáziu mu vyhovoríte cestu do Bulharska. Prílišná ochrana pred rizikom je ale synovi rozhodne na škodu, pretože k mužskej psychike zdravé riskovanie prirodzene patrí. Synovia hyperprotektívnych matiek bývajú v živote neistí a bojazliví, čo potom často riešia drogami, alkoholom, gemblerstvom či ďalšími závislosťami.
Pokrivený obraz ženy
Prílišná materská obetavosť v súvislosti s prehnane dominantným „mačo otcom" môže u syna vyústiť do predstavy, že ženy sú podradné bytosti. Nie sú! Ženy majú od prírody schopnosti pre trochu iné veci ako. Obe pohlavia sú jednoducho v niečom lepšie a v niečom zase horšie. Matka by preto mala syna odmalička učiť rozumieť ženám a chápať, že sú citlivejšie, že občas potrebujú pohladiť a občas ocenia kyticu alebo peknú SMS.
Potláčanie emócií
Absolútne maximum „Nesmieš plakať – chlapi neplačú!" je zásadný omyl. Z chalana tak síce vychováte tvrdého človeka, ale hrozia mu psychické problémy. Neprejavené a neprežité emócie sa totiž v človeku hromadia a môžu spôsobovať depresie. Muž by mal svoje emócie kontrolovať, ale keď je to potrebné, nemal by sa báť ich prejaviť. Ide o kontext. Výkrik „Do riti, neserte ma!" môže byť znakom skratu, ale môže byť aj odľahčujúcim chlapským gestom. Poplakať si na pohrebe blízkeho príbuzného je v poriadku, ale v inom kontexte sa slzy k mužovi nehodia. Ufňukancov, čo zomierajú na nádchu, nemá nikto rád.
Foto: Shutterstock