Podľa pani učiteľky naša ratolesť patrí medzi tú neposlušnejšiu časť triedy, navyše vraj stále robí nejaké schválnosti – nevydrží ani chvíľku sedieť potichu v lavici, každému skáče do reči, nerešpektuje autoritu učiteľky a už vôbec nie je schopná dávať pozor. Stále vyrušuje a robí niečo iné, ako má. Ale čo teraz?

Najprv sa treba upokojiť a až potom sa pozrieť pravde do očí. Keď o tom všetkom začneme premýšľať, tak si musíme priznať, že náš potomok veľmi často „zlostí“. Len neustále vysvetľovanie, dohováranie, zákazy, príkazy a potom sľuby nášho dieťaťa, že sa polepší - to jednoducho už nestačí...

Poruchy správania

Čo znamená „špecifická vývojová porucha správania“, o ktorej sa niekedy hovorí ako o „ľahkej mozgovej dysfunkcii“? Všetko súvisí s nezrelosťou centrálnej nervovej sústavy. Príznaky sa prejavujú v oblasti citovej, motorickej i poznávacej, ale úroveň inteligencie býva nedotknutá. Ide o také opakujúce sa prejavy detského správania, ktoré nerešpektujú zažité spoločenské normy a dajú sa ťažko zvládať bežnými pedagogickými postupmi a prostriedkami. 

Zaraďujeme sem detský vzdor, klamanie, podvody, krádeže, záškoláctvo, úteky či túlanie, agresivitu, nechuť k učeniu, odmietanie autorít, vandalizmus, hyper- či hypoaktivitu atď. Dôležité je, aby sa nevychovanosť a zlostenie odlíšili od prejavov danej poruchy a vývojovej nezrelosti detí. Horšie školské výsledky a hodnotenie detí je často v rozpore s ich dobrým intelektom. 

Má vaše dieťa ADHD?

ADHD patrí do spektra vývojových porúch a je chronická. Dieťa trpí v príslušnom veku neprimeraným stupňom pozornosti, je veľmi impulzívne a hyperaktívne. Jeho problémy sú spojené s tým, že nie je schopné dodržiavať vžité pravidlá správania.

Bohužiaľ, tým je ovplyvnená spolupráca s daným dieťaťom ako v škole, tak i v rodine a v celej spoločnosti. Tieto ťažkosti nemajú nič spoločného so zlostením či schválnosťami, i keď sa nám tak na prvý pohľad môžu javiť. Musíme však odlíšiť prístup k dieťaťu s ADHD bez agresivity a s agresivitou. V druhom prípade môže dieťa svojím konaním ohrozovať vrstovníkov alebo dokonca samo seba. Spolu s ADHD sa u daného dieťaťa často vyskytujú i špecifické poruchy učenia.

Porucha pozornosti

Dieťa nie je schopné udržať pozornosť a dlhšiu dobu sa sústrediť. Je precitlivené na podnety. Venuje pozornosť všetkým impulzom, ktoré okolo seba registruje, a to celkom bez rozdielu ich dôležitosti či správneho poradia. 

Často robí chyby aj z toho dôvodu, že sa sústredí na detaily, ale celok mu uniká. Svoju pozornosť neudrží pri zadanej úlohe, ale ani pri hrách, ktoré ho bavia. Zdá sa, že vôbec nepočúva žiadne inštrukcie. To môže vyzerať, ako keby nepočulo alebo nevnímalo, že sa hovorí práve na neho.

Väčšia impulzívnosť

Dieťa má príliš rýchle a neadekvátne reakcie, ktoré veľmi často predchádzajú samotnému pokynu. Tým môžu vznikať i riziká, ktoré ohrozujú zdravie dieťaťa – koná nerozvážne a nedomýšľa možné riziká ani dôsledky svojho počínania. Často vyhŕkne odpoveď ešte skôr, než mu bola otázka vôbec položená. 

Je pre neho veľmi ťažké čakať, dokiaľ na neho nepríde rad. Žije výhradne prítomnosťou a všetko musí mať hneď. Vynucuje si pozornosť tým, že stále prerušuje ostatných v ich činnostiach, skáče do reči a pletie sa do konverzácie všetkých okolo seba.

Stála hyperaktivita

Typickými prejavmi sú neúčelné a nadbytočné pohyby rukami a nohami. V dobe, kedy sa od neho očakáva, že bude sedieť na mieste, začne pobiehať. Ak ho nútime i napriek tomu sedieť, na stoličke sa hojdá alebo sa na nej točí dokola.

Bez prestávky vykazuje nadmernú motorickú aktivitu. Stále sa na niečo pýta, stále hovorí a je nadmieru hlučné. Niekedy môže vydávať atypické zvuky, ktorými sprevádza všetku svoju činnosť. Niekedy tiež svoje vlastné aktivity bez prestávky komentuje.

Ďalšie možné prejavy 

Deti môžu mať problémy s usínaním, prebúdzajú sa uprostred noci, či môžu trpieť nočnými morami. Dieťa býva nemotorné, a to sa prejavuje v oblasti jemnej i hrubej motoriky, vrátane zníženej schopnosti cielených pohybov. 

Častým javom je i vzťahovačnosť a precitlivenosť na každú negatívnu poznámku od okolia. S tým súvisí rýchla zmena nálad, ktorá sa môže prejavovať nepredvídateľnými reakciami až so sklonom k agresii. Tieto deti sa nerady podriaďujú akejkoľvek autorite. To narušuje ich spolužitie nielen v rodine, ale i v škôlke či škole. Kedy však môžete v jednotlivých obdobiach prvýkrát zistiť, že ide o problém?

Dojčenské a batoľacie obdobie

V mnohých prípadoch bývajú tieto dojčatá nápadne nepokojnejšie než ostatné. Mávajú poruchy biorytmu – cez deň pospávajú, ale v noci sú, naopak, čulé, plačú a dožadujú sa našej pozornosti. Niekedy horšie pijú a majú nepravidelnú potrebu jedla s častejším grckaním a bezdôvodným plačom. Nedokážu sa sústrediť na žiadnu hru. Prichádzajú tiež prvé nekontrolovateľné výbuchy zlosti a vzdoru.

Pri akomkoľvek neúspechu sa objavuje zlosť až agresia. Vývoj reči i motoriky môže byť v porovnaní s vrstovníkmi oneskorený. Po obede niekedy odmietajú chodiť spať a večer sa musia najprv unaviť a potom samy od seba odpadnú do postele.

Predškolské obdobie

Ak sa má v kolektíve vrstovníkov niečomu proti svojej vôli podriadiť, reaguje obvykle veľmi neprimerane. Je divoké, nedisciplinované a často sa začne zlostiť. Každá hra ho baví len malú chvíľku, potom môže ostatným deťom herné aktivity schválne kaziť. Nebaví ho kresliť si ani vystrihovať. Pri žiadnej hre nedokáže dodržiavať pravidlá. Ťažko si pamätá básničky a riekanky, ktoré jeho vrstovníci milujú.

Má zníženú potrebu spánku, nedokáže ani chvíľku posedieť v pokoji, objavuje sa u neho nevychovanosť, rozladenosť, rozmrzenosť i stále prítomná podráždenosť. Mamičky sa niekedy boja brať tieto deti so sebou na návštevy či do obchodov, pretože deti tam nekoordinovane pobiehajú, pokrikujú, berú do rúk cudzie veci a pod.

Nástup do školy

Dieťa stále ruší ostatných, nezapisuje si domáce úlohy, jeho aktovka je v totálnom neporiadku. Objavujú sa tiež prvé ťažkosti s čítaním a písaním, pretože niekedy sú s hyperkinetickou poruchou spojené práve špecifické poruchy učenia. Spolužiaci si skôr či neskôr začnú všímať jeho odlišné správanie a môžu nášho potomka zosmiešňovať, či ho zo svojich radov úplne vyčleniť. U starších žiakov sa poruchy správania môžu stupňovať, a to môže viesť k experimentovaniu s návykovými látkami, objaviť sa môže i šikana. 

Deti s ADHD nemajú problémy len počas školského vyučovania, ale narušené sú obvykle aj ich aktivity počas celého dňa. Rodičia sa snažia dosiahnuť zmeny ich správania pomocou rôznych zákazov, príkazov a trestov, avšak to vzťahy v celej rodine len zhorší.

 

Foto: Shutterstock