Fenomén dnešnej doby je daný tak, že sa s deťmi takmer nebavíme. Len tak-tak stíhame rýchly odchod z práce, v škôlke vyzdvihneme potomka, cestou druhého z družiny. Nasleduje prevoz na krúžok plávania a angličtiny. V snahe zaistiť malým deťom ten najlepší rozvoj využitím všetkých možností trávenia voľného času, im v ňom často skôr bránime a čas na rozprávanie sa vytráca.
Hovorte už od kolísky
„Komunikácia a rozprávanie s deťmi je zásadné už od bábätka,“ tvrdí psychologička Alena Vávrová. Deti odmalička vnímajú nastavené modely – teda nás rodičov. A keď sa spolu príliš nebavíme medzi sebou ani doma, nemôžeme to neskôr chcieť ani od našich potomkov.
„Predškolské deti majú silnú potrebu byť v kontakte so svojou rodinou a kamarátmi, ktorých majú rady. Ideálny stav pre ne je užiť si škôlku a odpoludnia sa hrať s obľúbenými hračkami v domácom prostredí. Chcú byť s mamou a práve v tomto prostredí vzniká prirodzené rozprávanie sa,“ vysvetľuje odborníčka.
Užívame si svoje dieťa?
Na rozprávanie musí byť pokoj pre všetkých. „Všetci máme pocit, že by sme sa dieťaťu mali venovať a užiť si ho, ale nie je v tom úprimnosť,“ vysvetľuje psychologička. Spoločný čas sa tak väčšinou týka len domácich úloh u školákov. Deti však potrebujú komunikovať s rodičmi i kamarátmi, vyvíjajú sa cez rôznorodú hru.
„Štruktúrovaná činnosť na krúžkoch ide čiastočne proti prirodzenosti predškolského veku a podporuje deti v predčasnom vyzrievaní na jednej strane a nedostatočnom rozvinutí iných častí detskej psychiky na strane druhej,“ dodáva odborníčka. Je to paradoxný stav. Snažíme sa dieťaťu zaistiť rozvoj, ale v podstate mu v ňom, naopak, bránime. Chceli by sme si ho užiť a rozprávať sa s ním, ale nenájdeme si na to čas. A veľmi často sú výsledkom zásadné logopedické problémy dnešných detí.
Takto sa radšej nepýtajte
Atmosféra na zhováranie nevzniká hneď a automaticky. Často máme aj pocit, že sme sa dieťaťa spýtali na kopu podstatných vecí, ale nechce sa mu odpovedať. Pri východoch zo škôlok či škôl počuť rovnaké otázky, ktoré však podľa psychologičky nemôžu dopadať na úrodnú pôdu, keďže sú príliš všeobecné a hrnú sa z nás rodičov tak nejako automaticky.
Nikdy sa preto dieťaťa nepýtajte všeobecne otázkami „Ako bolo v škole?“, ale buďte konkrétnejší a zisťujte s kým sa hral, čo presne robili a či ho to bavilo. Maximálne dôležitý je tiež pokoj na rozprávanie a náš ozajstný záujem.
Aktuálnosť
Deti žijú prítomnosťou a často je pre ne ťažké spomínať a plánovať. Deň, ktorý prežili v škôlke, už majú za sebou a odpoludnia teda riešia, čo sa deje práve teraz. Ideálne teda je rozprávať sa pri čomkoľvek, čo vzniká. Najkrajšie a najprínosnejšie chvíle na komunikáciu tak vznikajú pri jednoduchej hre alebo prechádzke vonku.
„Ak je nejaká realita spoločná nám obom, je to najlepší prirodzený zdroj na rozprávanie a zároveň silná motivácia pre dieťa. K rozvoju reči najviac pomáha naladiť sa na seba a zdieľať. Dieťa musí cítiť ozajstný záujem,“ doplňuje odborníčka. Dlhé úvahy o tom, kam asi plávajú kačky, ktoré sme spoločne nakŕmili, sú tak širokým pôsobiskom na vzájomnú komunikáciu a rozvoj reči. A v neposlednom rade si takto svoje dieťa predsa naozaj užívame.
Televízia a knihy
Komunikovať sa dá pri kadečom a nebráni tomu ani také obľúbené sledovanie rozprávok v televízii. Dôležité je nenechať dieťa ponoriť do izolácie obrazovky, ale dívať sa s ním. Prejaviť záujem o príbeh a baviť sa so synom alebo dcérou o tom, čo spoločne sledujeme.
Aj knihy sú zdieľaná skúsenosť, ktorá dieťa rozvíja. A ak nás prváčik zastaví uprostred čítania tým, že chce spočítať kvetinky na ilustračnom obrázku, nemalo by nás to vyviesť z miery. Spontánne reakcie detí sú totiž tým najlepším a najviac obohacujúcim pre obe strany. Rozprávanie je alfou i omegou dôverného vzťahu s našimi deťmi. Odmalička otvára cestu k budúcim zložitejším obdobiam, napríklad k puberte. Na to by sme mali myslieť pri krájaní koláča každodenného času. Venovať ho komunikácii sa vyplatí nám aj našim deťom.
Foto: Shutterstock