Novorodenec rozhodne nedýcha absolútne plynulo, potichu ani v rovnakom tempe ako vy. Zistite, čo všetko je ešte normálne a kedy by ste v súvislosti s dýchaním svojho dieťaťa mali rozhodne zbystriť svoju pozornosť.
Hlučný a rýchly
Dych novorodencov nebýva príliš pravidelný ani tichý, vo väčšine prípadov sa však niet čoho báť. „Podľa štúdií je u 78 percent zdravých donosených novorodencov v prvých týždňoch života prítomné nepravidelné dýchanie,“ vysvetľuje MUDr. Viera Pokorná. Novorodenci dýchajú prevažne nosom, preto opuch nosovej sliznice, zvyšky plodovej vody či mledziva v nose spôsobujú jeho horšiu priechodnosť a tým rôzne zvukové fenomény.
Väčšina novorodencov nedokáže dýchať pusou, pretože ich relatívne veľký jazyk je neustále v kontakte s podnebím, navyše majú hrtan na rozdiel od starších detí umiestnený vysoko, takže ich ústna dutina je od dýchacích ciest uzavretá. Výhodou je, že vďaka tomu dokážu dýchať a sať mlieko súčasne, lenže i najmenší opuch nosovej sliznice pre nich môže predstavovať problém.
Udusenie plodovou vodou? Hlúposť!
Lekárka však vyvracia teóriu, že by ste sa po pôrode mali stresovať tým, že sa vaše čerstvo narodené bezbranné dieťa udusí počas spánku plodovou vodou. „Pľúca novorodenca sú v maternici vyplnené tekutinou. K jej vstrebaniu dochádza v priebehu pôrodu a v prvých minútach až hodinách po pôrode. Oneskorené vstrebávanie pľúcnej tekutiny v popôrodnom období sa v prvých hodinách po pôrode prejaví zrýchleným dýchaním (tzv. tachypnoe) ako syndróm mokrých pľúc,“ vysvetľuje odborníčka.
„Ide o stav, ktorý sa spontánne upraví najčastejšie v prvý deň života. Prechodne môže byť nutná inhalácia kyslíka. Novorodenec môže aj v priebehu pôrodu vdýchnuť plodovú vodu. Tento stav sa považuje za závažný vo chvíli, kedy je plodová voda skalená. Aj tu sa však problémy objavia väčšinou bezprostredne po pôrode, nie po niekoľkých dňoch,“ dodáva. Pokiaľ žena rodí prirodzene, hrudník dieťaťa sa počas pôrodu stlačí, čím dôjde k vytlačeniu časti tekutiny z pľúc. Keď je novorodenec na svete, hrudník sa opäť navracia do pôvodného tvaru, čím dochádza k pasívnemu nádychu. Výskyt syndrómu mokrých pľúc býva o niečo častejší u detí narodených cisárskym rezom alebo u tých, ktorých matka ochorela na cukrovku.
Správna dychová frekvencia
To, či váš novorodenec správne dýcha, kontroluje ešte v pôrodnej sále detská sestra alebo lekár. Hodnotenie dychu je súčasťou Apgar skóre, teda jednoduchého vyšetrenia dieťaťa hneď po pôrode. „Kontrola dychu ihneď po narodení sa robí pohľadom, teda kontrolou prítomnosti dýchacích pohybov hrudníku. Ak je prítomný lekár, potom tiež posluchom fonendoskopom. O dostatočnej dychovej aktivite vypovedá i farba novorodenca,“ uvádza odborníčka.
A neľakajte sa, normálna dychová frekvencia novorodenca sa pohybuje medzi 40 až 60 dychmi za minútu. V prvých hodinách po pôrode môže ísť dokonca až o 100 dychov za minútu, väčšinou práve v súvislosti so syndrómom mokrých pľúc. „Dychová frekvencia u detí sa postupne znižuje v prvých rokoch života a až v staršom školskom veku sa vyrovná frekvencii dýchania dospelých, teda zhruba 20 dychov za minútu,“ dodáva lekárka z novorodeneckého oddelenia.
Čo robiť, keď je dlhšia pauza?
Niekedy sa však môže stať, že dieťa náhle dýchať prestane. Pokiaľ pauza medzi výdychom a nádychom trvá zhruba 20 sekúnd, sprevádza ju zníženie srdcovej frekvencie a modrenie, ide o tzv. apnoe. Častejšie postihuje nedonosené deti, ale môže stretnúť i zdravé bábätká.
Vtedy treba vyhľadať lekára, ktorý zhodnotí stav dieťaťa a vylúči vrodené srdcové chyby, metabolické príčiny alebo ťažkú infekciu, vyšetrí dýchacie cesty dieťaťa a mal by skontrolovať i prípadné lieky, ktoré užíva dojčiaca matka. „Nasledovať by malo aj vyšetrenie neurológom a vylúčenie refluxu, pri ktorom z dôvodu nezrelosti dolného pažerákového zvierača dochádza k návratu žalúdočného obsahu do pažeráka a až do dutiny ústnej,“ doplňuje detská lekárka.
Obávaný SIDS
Asi najväčším strašiakom, ktorý obchádza novopečených rodičov, je SIDS alebo syndróm náhleho úmrtia dojčaťa. Jeho zákernosť spočíva v tom, že dieťa umiera potichu v spánku bez toho, aby si to rodičia vôbec mali šancu všimnúť. Bohužiaľ, neexistujú ani žiadne náznaky, ktoré by upozornili, že sa niečo deje. Deti na SIDS umierajú najčastejšie medzi druhým a štvrtým mesiacom života. Najohrozenejšou skupinou bývajú dojčatá do šiestich mesiacov, po oslave prvých narodenín už je riziko minimálne.
Lekárom a vedcom sa navyše dodnes nepodarilo presne vypátrať, čo býva príčinou úmrtí, za najpravdepodobnejšiu však považujú zástavu dychu. Existujú ale určité rizikové faktory, ktoré môžu k tomuto ochoreniu prispievať, a zároveň akýsi súbor opatrení, ktorými by sa syndrómu malo aspoň čiastočne predchádzať. Bábätko by podľa nich napríklad nemalo spať na bruchu, ale zásadne na boku alebo na chrbte.
Malo by spať vo vlastnej postieľke, nie v posteli rodičov, kde hrozí jeho prehriatie, prípadne zaľahnutie. Dieťa by sa v noci nemalo prehrievať, ani by mu nemala byť zima, spať by malo na tvrdej podložke a bez vankúša. Okrem vyššie uvedených odporúčaní môžete pre svoj pokojnejší spánok urobiť ešte jednu vec: kúpiť si monitor dychu. Hoci sa názory odborníkov naň rozchádzajú, budete mať aspoň pocit, že ste pre bezpečie svojho potomka urobili maximum.
Foto: Shutterstock