Anomálie močového ústrojenstva sa vyskytujú až u 4% novorodencov. Väčšinou nejde o kritické chyby, no napriek tomu spôsobujú ťažkosti - najmä infekciu močových ciest. Preto by sa malo myslieť i na obličky.

Prejavy, vyšetrenie a liečba

Infekciu močových ciest ohlásia bolesti bruška, nechutenstvo, mierne zvýšená až vysoká teplota, medzi ďalšie príznaky patrí neprospievanie, únava, u malých detí i vracanie, zmena farby moču. Základom rozpoznania choroby je však rozbor a bakteriologické vyšetrenie moču. Je nutné pátrať po anomálii vylučovacieho ústrojenstva, ktoré vznik a udržanie infekcie uľahčujú. Ide najmä o také, ktoré bránia odtoku moču. 

Keď sa vážnejšia anomália chirurgicky „opraví“, dá sa infekciu ľahšie vyliečiť a predísť neskoršiemu poškodeniu obličiek zápalom. Terapia spočíva v podávaní antibiotík dostatočne dlhú dobu. Predčasné ukončenie liečby spravidla vedie ku skorému opakovaniu choroby alebo ešte horšie, k prechodu do bezpríznakového chronického štádia. K liečbe patrí pokoj na lôžku, ľahká a nedráždivá strava aj správny pitný režim. 

Vrodené vývojové chyby

Anomálie vylučovacieho ústrojenstva sú pomerne časté, narodia sa s nimi až 4 % novorodencov. Až na vzácnejšie výnimky, sa v prvých dňoch anomálie vylučovacieho ústrojenstva neprejavia. Počiatočným a často jediným príznakom sú určitú dobu opakované infekcie močových ciest, prípadne neprospievanie. K podozreniu na anomálie vedú i časté infekcie horných dýchacích ciest, opakované zápaly stredného ucha i „nevysvetliteľná“ málokrvnosť. 

Anomálie tvaru obličky alebo jej uloženia nemusia znamenať komplikáciu zdravotného stavu (koláčová oblička, podkovovitá oblička a ďalšie) pokiaľ nedôjde k útlaku odvodných močových ciest. Močovod môže byť zdvojený a niekedy má atypický priebeh – a to už môže byť príčinou spomalenia odtoku moču, stúpajúceho rizika infekcie močových ciest i poškodenia funkcie obličky. Rovnakým prípadom sú anatomické odchýlky tvaru močového mechúra alebo zúženie močovej trubice.

Vezikoureterálny reflux (VUR)

Vrodená chyba, pri ktorej sa moč pre nedostatočnú funkciu chlopne, ktorá uzatvára ústie močovodu do močového mechúra, vracia z močového mechúra do močovodu a v najťažšom prípade až do obličkovej panvičky. Až u 50 % detí s VUR dôjde k zápalovému ochoreniu obličkovej panvičky (pyelonefritíde) s rizikom poškodenia funkcie obličky pri opakovaní infekcie. Podozrenie na VUR budí tzv. refluxová teplota: u inak zdravého dieťaťa sa objaví teplota 39 až 40 °C, ktorá za krátku dobu odznie. 

Deti s VUR môžu močiť „na dvakrát“, najprv malé množstvo moču z močového mechúra, o chvíľku väčšie množstvo, ktoré do mechúra dotečie z rozšíreného močovodu. Ľahší reflux sa lieči preventívnym dlhodobým podávaním antibiotík, ktorých úlohou je predísť devastujúcej infekcii obličkovej panvičky a obličiek samotných. U väčšiny detí (80 %) sa pomery v priebehu raného detstva upravia. Ak sa vracia moč až do obličkovej panvičky, ktorá je chorobne rozšírená, volí sa aj chirurgická liečba (endoskopická).

 

Mužské záležitosti

„Kozmetickou“, ale veľmi nepríjemnou chybou je tzv. hypospádia – vyústenie močovej trubice u chlapčekov je buď na vrchole penisu, resp. na jeho spodnej strane (častejšie). Pokiaľ súčasne nie je močová trubica zúžená, nemusí robiť ťažkosti. Riešenie je operačné v druhej polovici prvého roku života. Problém by mal byť vyriešený najneskôr do štyroch rokov veku dieťaťa. Potom je tu fimóza (zúženie predkožky). Ide o nepomer veľkosti žaluďa penisu a predkožky, ktorá sa nedá cez žaluď pretiahnuť. V novorodeneckom veku to je celkom normálne. Po prvom roku sa vyskytuje u 50 % chlapčekov a v troch rokoch asi u 10 %.

Nezostúpené semenníky (kryptorchizmus). Asi u 4 až 6 % novorodených donosených chlapčekov nie sú v miešku, ale ostali na mieste, kde vznikli – v brušnej dutine – alebo ostali na pol ceste v slabinovom kanáli. Môže však ísť aj o „zblúdený“ (ektopické) semenník. Ide teda o skoro „normálny“ stav. U väčšiny chlapcov dôjde k náprave počas prvých mesiacov života. Je však nutné postrážiť, aby k tomu došlo čo najskôr. Od tretieho až piateho mesiaca totiž dochádza k „dokončeniu“ vývoja zárodočných a podporných buniek, ktorých „dozretie“ je podmienkou tvorby spermií v dospelosti.

Čo trápi obe pohlavia

Idiopatický nefrotický syndróm, ktorého príčina je neznáma, sa prejavuje opuchmi, spočiatku okolo viečok a genitálu. Neskôr sa pridajú opuchy končatín. Diagnostikovať nefrotický syndróm však nie je ťažké, stačí orientačné vyšetrenie moču, v ktorom je prítomné spravidla veľké množstvo bielkoviny. Podávajú sa kortikoidné hormóny a lieky, ktoré zasahujú do imunitného systému chorého.

Hemolyticko-uremický syndróm (HUS) je najčastejšia príčina akútneho zlyhania obličiek v detskom veku. Najviac postihuje jedincov medzi prvým a štvrtým rokom. Ide o vážne ochorenie, ktoré často vzniká v súvislosti s infekciou tráviaceho traktu baktériou s názvom enterohemoragická Escherichia coli (najmä typ O157), ktorá sa prenáša nepasterizovaným mliekom alebo požitím nedostatočne tepelne spracovaného mäsa. Príznaky HUS sa objavia asi o 4–5 dní po infekcii, ktorá prebieha ako horúčkovité hnačkové ochorenie s vracaním, prípadne i krvou v stolici. K prvým prejavom HUS patrí bledosť, bodkovité krvácanie do kože (poruchy cievnej steny a zrážavosti), znižuje sa množstvo moču, objavujú sa opuchy (zlyhávanie obličiek).

HUS je nutné liečiť v nemocnici. Terapia spočíva v udržiavaní vnútorného prostredia infúziami, podávajú sa transfúzie krvi a/lebo krvnej plazmy. Často býva nutné nahradiť funkciu obličiek „umelým čistením krvi“ peritoneálnou dialýzou alebo dialýzou krvi. Akútne štádium prežije 95 % chorých, 5 % prípadov D+HUS vyžaduje trvalú dialýzu alebo transplantáciu obličky kvôli nezvratnému (terminálnemu) zlyhaniu obličiek.

 

Foto: Shutterstock