Niektorí ľudia poznajú prichádzajúcu jar predovšetkým podľa svojich opuchnutých očí a neustále tečúceho nosa. Peľovou alergiou v poslednej dobe trpí aj veľa najmenších detí. Viete, ako sa proti nej dá účinne brániť?
Ako prebieha liečba
Liečba alergie pozostáva z troch bodov. Úplne najlepšie je vyhnúť sa alergénom, to sa ale jednoducho vždy nedá. Preto väčšinou prichádzajú na rad lieky. Jednak ide o takzvané antihistaminiká, ktoré tlmia prejavy alergických reakcií, jednak lieky na uvoľnenie zúžených dýchacích ciest pri astmatických záchvatoch. Oboje sú medikamenty určené na okamžité použitie pri alergickom záchvate.
Dlhodobo sa potom používajú kortikosteroidy vo forme inhalačných sprejov, ktoré blokujú produkciu látok spôsobujúcich alergiu. Novinkou je imunoterapia vo forme očkovania. Vakcinácia je však beh na dlhú trať, pretože trvá dva až päť rokov. Podstata pôsobenia je rovnaká ako u každého iného očkovania.
Po zistení, ktorý alergén pôsobí pacientovi problémy, sú mikročiastočky upraveného peľu aplikované injekčne alebo v kvapkách a dávky sa postupne zvyšujú. Tým sa vypestuje tolerancia organizmu voči danému alergénu. Úspešnosť vakcinácie je až 80 %.
Posvieťte si na pele
V prvom rade treba zistiť, na ktoré konkrétne pele je dieťa alergické. Potom sa dá určiť, kedy je alergická sezóna vášho potomka. V strednej Európe sa peľová sezóna delí na tri hlavné obdobia: jarné, kedy sú vo vzduchu hlavne pele stromov, predovšetkým brezy, ďalej letné, kedy najväčšie ťažkosti pôsobia pele tráv, a jesenné, v ktorej dominujú pele rôznych bylín a buriny, ako je napríklad ambrózia.
Keď teda viete, na ktorý peľ vaše dieťa reaguje, viete zároveň, kedy je jeho najrizikovejšie obdobie. V ňom môžete prostredníctvom Peľovej informačnej služby sledovať, ako je práve ten „váš“ alergén v našom ovzduší rozšírený. Na základe aktuálnej situácie sa potom môže dočasne obmedziť pobyt v prírode.
Najviac stromov kvitne v apríli a máji, napríklad borovica, breza, buk, dub, hrab, jaseň, javor, brest, pagaštan konský či orech. Nájdu sa však i výnimky, trebárs baza čierna a lipa kvitnú od mája do júla, naopak lieska a jelša od februára do apríla. Najviac bylín kvitne od mája do septembra, ale napríklad obávaná ambrózia až od júla do októbra. Väčšina tráv kvitne v letných mesiacoch.
Rolu hrá i genetika
Odhaduje sa, že peľovou alergickou nádchou trpí v SR každé desiate dieťa a počet neustále rastie. Najviac sa alergia prejavuje v predškolskom a školskom veku, od puberty sa jej prejavy postupne zmierňujú. Najohrozenejšie sú deti s atopickou rodinnou anamnézou: zatiaľ čo dieťa rodičov bez alergie má asi desaťpercentnú pravdepodobnosť vzniku a rozvoja alergie, u jedného alergického rodiča je to už riziko vo výške 40 percent a u oboch rodičov s alergiou stúpa dokonca až na 70 %.
Dedinské deti sú na tom, čo sa peľovej alergie týka, oveľa lepšie ako tie mestské. Príčina nie je úplne objasnená, najčastejšie sa hovorí o oslabení imunity mestských obyvateľov vplyvom horšej kvality ovzdušia v mestách. Výfukové plyny navyše zrejme zvyšujú agresivitu peľových alergénov, situácii nenahráva ani oveľa väčšie množstvo prachu. Okrem toho práve rastliny, ktoré sa v mestách vysádzajú (paradoxne za účelom ozdravenia vzduchu), bývajú z hľadiska agresivity peľov nebezpečnejšie.
Popri deťoch z mestského prostredia sú peľovou alergiou viac ohrozené deti narodené v predjarných a jarných mesiacoch, horšiu pozíciu majú aj deti, ktoré môžu mať dýchací systém zaťažený v útlom veku prekonanými infekciami, ktoré na ne preniesli starší súrodenci.
Čím máte vymaľované?
Podľa švédskej štúdie sú deti, ktoré spia v izbách vymaľovaných vodou riediteľnými farbami s rozpúšťadlami až štyrikrát náchylnejšie na rozvoj alergií či astmy. Vedci v rámci štúdie merali obsah niekoľkých stoviek chemických látok vo vzduchu v izbách viac než štyristo batoliat a predškolákov a snažili sa zistiť, aké môžu byť zdravotné dopady použitia týchto látok pri maľovke.
Zo stoviek testovaných zlúčenín nakoniec vzišla len jedna skupina, ktorá má silne negatívny vplyv na vznik detských alergií a astmy. Sú to propylénglykoly, ktoré nájdeme v brzdovej kvapaline, korenistom (obrannom) spreji alebo náplni elektronických cigariet, bohužiaľ ale tiež v niektorých cukrovinkách či nápojoch.
Okrem toho sa používajú vo vodou riediteľných farbách a náteroch, pretože dosiaľ sa považovali za zdravšiu náhradu starších olejových farieb. Podľa švédskej štúdie môžu tieto látky za nárast počtu alergických detí až o 180 %. Kým teda vymaľujete detskú izbu, dobre preskúmajte zloženie vybraných farieb.
Soľná jaskyňa
„Pobyt alergikov v našej soľnej jaskyni odporúčam po celý rok, v zime ako prevenciu, od jari do jesene pri ťažkostiach. Alergikom sa pri pobyte v slanom vzduchu ihneď uľaví, tak isto ako osobám s akútnou nádchou, upchaným nosom alebo suchým kašľom,“ vysvetľuje Jaroslav Málek, ktorý je správca soľnej jaskyne.
Tú navštevujú rodičia s bábätkami už od ukončeného šestonedelia, pravidelne sem chodia aj deti zo škôlok a škôl zo širokého okolia. „To, že soľ za pár minút odvedie svoju prácu a nos sa uvoľní, najlepšie vidieť u bábätiek s nádchou. Tie pri pobyte u nás ihneď zaspávajú, pretože môžu zase normálne dýchať noštekom bez toho, aby mamičky museli používať stresujúcu odsávačku,“ dodáva odborník.
Pri návšteve soľnej jaskyne dýchajú deti vlastne podobný vzduch, aký je pri mori, navyše sa doň zvonku vďaka účinnej filtrácii nedostanú žiadne alergény, ako sú prach alebo peľové častice. Preventívne sa odporúča navštevovať jaskyňu raz týždenne, pri prvých známkach choroby je dobré urobiť dve návštevy hneď za sebou.
Foto: Shutterstock