Pristihli ste svoje dieťa pri klamaní a premýšľate, či ho potrestať, alebo to nechať tak? Najlepšie deti naučíte úprimnosti tak, že im uľahčíte hovoriť pravdu miesto toho, aby ste sa snažili nachytať ich pri klamaní a potom ich potrestať.
Čo na to odborníčka?
Ako hovorí detská psychologička Tereza Beníšková, batoľatá do troch rokov obvykle zámerne neklamú. „Nemajú totiž dosiaľ vytvorenú takzvanú ‚teóriu mysli. Tá znamená, že vieme, že iní ľudia môžu premýšľať inak než my, že si robia závery z informácií, ktoré majú k dispozícii, a nie z tých, ktoré vieme my.“
„Až keď dieťaťu dôjde, že ostatní nemusia nutne vedieť to, čo vie ono, až potom po prvý raz skúsi zaklamať,“ vysvetľuje. Dovtedy považuje dieťa lož za zbytočnú. Prvá lož sa tak objavuje medzi tretím a piatym rokom. „Prvé zámerné klamanie dieťaťa možno brať ako dôkaz jeho správneho kognitívneho vývoja, ako dôkaz, že náš potomok už má vytvorenú teóriu mysli,“ dodáva psychologička.
Čo si ale budeme hovoriť, vravíte vy sami zakaždým pravdu? A hoci deti nemajú toľko návodov k odhaleniu tej vašej lži, majú intuíciu, takže môžu odhaliť aj to, o čom si myslíte, že nie je možné. „Preto je žiaduce deťom pokiaľ možno neklamať, a to ani v drobnostiach,“ odporúča psychologička. Kto iný by mal byť svojim deťom príkladom než my sami?
Vývoj detskej lži a rodičovský vzor
Pokiaľ vám teda trojročné dieťa „zaklame“, keď náhodou rozleje pohár s mliekom, hoci ste to videli na vlastné oči, neberte to tragicky a netrestajte ho. V štádiu vývoja, v ktorom sa dieťa nachádzalo, sa mu jednoducho naozaj zdalo, že keď to poprie, vlastne sa to ani nestalo. Navyše nebude schopné pochopiť, že vy ako priami svedkovia udalosti aj tak viete, kto je vinník.
Žiadne facky ani krik, nemalo by to zmysel. Vnímanie malého dieťaťa stiera rozdiel medzi realitou a fantáziou a dieťa si prifarbí to, čo hovorí. Deti veľmi často fantazírujú o tom, čo nemôžu mať alebo čím nemôžu byť v skutočnosti.
Navyše detská pamäť nie je dokonalá, niekedy sa dieťa môže pomýliť alebo zabudnúť, čo sa vlastne stalo. A kopa detí si myslí, že keď poprú, že niečo urobili zle, zmizne to a vyhnú sa potrestaniu. Detská lož sa vyvíja rovnako ako ostatné zložky osobnosti a charakteru malého dieťaťa, takže je dôležité posudzovať ju podľa veku a tiež podľa formy klamania.
Typy lží a ako ich rozlíšiť
Najprv je potrebné rozlíšiť, čo je a čo nie je lož. „Za lož považujem, keď dieťa chce druhého zámerne uviesť do omylu. Nie keď predškolské dieťa dobre neodlíši skutočnosť a fantáziu. To znamená, keď predškolák rozpráva, čo zažil, a značne preháňa, napríklad, že išiel na bicykli z kopca najmenej stovkou.To nemusia byť lži, pretože tomu predškolské dieťa skutočne verí. Prípadne si tak veľmi praje, aby situácia prebehla tak, ako ju opisuje, až svojmu variantu udalosti uverí,“ vysvetľuje odborníčka. Keď dieťa skutočne klame, nepodáva pravdivé informácie a je si toho vedomé, potom je potrebné rozlišovať, prečo to robí.
„Dieťa môže chcieť klamstvom získať nejaký prospech alebo sa vyhnúť potrestaniu. Najhorším variantom lži je, keď dieťa klame preto, aby niekomu ublížilo, aby na niekoho niečo zviedlo, aby druhému strpčilo život. Takú lož treba hneď riešiť,“ radí psychologička. Musíte dať dieťaťu najavo, že také správanie vo vašej rodine nie je žiaduce, situáciu s ním rozobrať a pokúsiť sa, aby na svoj čin nazrelo z perspektívy poškodeného (ako by mu asi bolo, keby niekto iný urobil to isté jemu).
Potom by bolo dobré, aby dieťa svoj čin napravilo, pokúsilo sa druhému, naopak, nejakým spôsobom prospieť. Dieťa však môže klamať aj preto, aby nezranilo niekoho druhého, ide o takzvanú bielu lož, alebo aby si zachovalo vlastnú dôstojnosť (napríklad šikanované dieťa sa hanbí hovoriť o tom, čo mu spolužiaci robia). V takej chvíli dieťa potrebuje zo všetkého najviac pomoc a podporu na riešenie problémov a rozoberať to, že rodičom klamalo, je zbytočné a kontraproduktívne.
Rozprávajte a vysvetľujte
„Klamanie“ u predškolákov, ktorí nerozlišujú fantáziu a realitu, veľmi neriešte. Stačí sa s dieťaťom obvykle porozprávať o tom, čo je pravda, čo nie, ako sa druhý cíti, keď mu zaklameme, a že keď budeme niekomu pravidelne klamať, už nám asi nebude veriť. Aká je dôvera medzi ľuďmi potrebná, ako sa dá rýchlo stratiť a ťažko získať späť.
U menších detí je dobré všetko ilustrovať na rozprávkach a príbehoch, napríklad o chlapcovi, ktorý pásol ovce a nudil sa, tak dlho si vymýšľal, že prišli vlci, že keď potom raz skutočne vlci napadli stádo, ľudia už chlapcovi neprišli na pomoc. Starším deťom vždy treba vysvetľovať. Samozrejme, všetko robte bez obviňovania a kriku.
Foto: Shutterstock