Zdravé sebavedomie je niečo, čo človeku pomáha celý život a vo všetkých oblastiach. Ako ho v deťoch vedome pestovať a pritom z nich nevychovať egoistov? Skúste nato ísť týmto osvedčeným spôsobom.
Začnite u seba
Školská psychologička Tereza Slunečková hovorí, že u detí sa zdravé sebavedomie prejavuje jednoducho a to spokojnosťou: „U malého dieťaťa sa sebadôvera alebo sebavedomie z veľkej miery odvíja od istoty, ktorá sa mu dostáva od osoby, ktorá sa oň stará a zabezpečuje mu pocit, že svet je predvídateľný a bezpečný. Dieťa, v ktorom sa sebadôvera rozvíja, je spokojné a veselé, je schopné riešiť rôzne situácie a problémy, z neúspechu sa hneď nezrúti.“ Keďže príklady tiahnu, základom je dať potomkovi dobrý vzor.
„Maminka, ktorá sa stará o seba a tým rozvíja svoju sebadôveru, je spokojná so sebou, má možnosť odovzdať dieťaťu oveľa viac než úzkostlivá mamička, ktorá sa bojí, či pre jeho správny rozvoj robí maximum,“ dodáva psychologička. Keď mu svojím správaním ukážete, že svet nie je nepriateľský, ale je plný výziev, budete v potomkovi mimovoľne pestovať podobný prístup.
Samozrejme za predpokladu, že budete dieťaťu dôverovať, aj keď sa o neho ako správna mama bojíte. „Či už skúša prvé krôčiky, alebo sa púšťa do preskúmavania terénu, doprajte mu samostatnosť a radujte sa s ním z jeho úspechov. Pokiaľ máte obavy, čo sa mu môže prihodiť, zaistite bezpečné prostredie a potom už nechajte dieťa poznávať a objavovať. Túto aktivitu rozhodne podporujte,“ radí Tereza Slunečková.
Povzbuďte a hrajte férovo
Buďte na svoje deti konkrétnejší a miesto obligátneho „si šikovník“ zrozumiteľne formulujte, čo presne sa dieťaťu podarilo: „Bolo pekné, že si sa o ten medovník rozdelila s Monikou.“ Sústreďte sa na to, čo sa dieťaťu darí; pokiaľ sa mu niečo nepodarí, motivujte ho slovami: „Poď, skúsime to ešte raz.“ „Prijmite, že dieťa je v danej chvíli z niečoho smutné, príliš dlho pri neúspechu neostávajte a ponúknite, že nabudúce skúsite vymyslieť, ako by to mohlo zvládnuť,“ vraví psychologička.
Nenechávajte ho vyhrávať. Oveľa viac pre syna či dcéru urobíte, keď ich naučíte hrať férovo, aby si prežili i negatívne pocity spojené s prehrou. Miesto dlhého utešovania povedzte napríklad len: „Vieš čo, rozdáme karty znova!“ Športový prístup sa zúročí v škôlke či v družine. „Pokiaľ rodičia nechávajú deti vždy vyhrávať, potom sú v kolektíve nepríčetné, že to odrazu nefunguje,“ upozorňuje expertka.
„Adekvátne k veku dieťaťa hovorte aj o svojich skúsenostiach, o tom, s čím ste sa vyrovnávali vy. Deti príbehy milujú, zvlášť pokiaľ ide o príbeh, ktorý s nimi zdieľa blízka osoba, je im zrozumiteľný a ponúka riešenie. Nebojte sa tiež pripustiť chybu alebo nevedomosť, prejavujte tiež negatívne pocity, ale potom dieťaťu ukážte, ako to napraviť či vyriešiť,“ odporúča psychologička a zdôrazňuje, že i preto je dôležité tráviť spoločný čas aktívne: „Keď dieťa príliš často vysedáva pri počítači, nemá možnosť poznávať a objavovať seba a svoje možnosti.“
Rešpektujte jeho povahu
Pokiaľ je dieťa skôr introvert, nenúťte ho, aby napríklad neustále nadväzovalo nové kamarátstva, ale podporujte ho v činnostiach, ktoré má rado. Dajte mu na výber. Ďalší výchovný oriešok: dieťaťu sa niečo nedarí a nedarí, a vy máte nutkanie vziať to do svojich rúk.
Je jedno či už ide o praktické činnosti typu zaväzovania šnúrok, alebo o sociálne schopnosti, napríklad keď ste pozvaní na oslavu a dieťa sa ostýcha hoci len pozdraviť, nieto pogratulovať. Pokiaľ máte na jazyku slová „prosím ťa, ukáž, ja ti to zaviažem“, prípadne rovno „ty si ale nemožná“, zadržte. Svojej ratolesti viac prospejete, keď to necháte na nej.
„Ak si dieťa nevie rady alebo je smutné, dodajte mu odvahu a buďte mu oporou, ale pokiaľ možno to neriešte za neho. Dávate mu tak pocit, že veríte v jeho schopnosť zmeniť vlastnú situáciu. Do ,záchranných‘ akcií sa púšťajte až vtedy, keď je to nevyhnutné, trebárs pri pretrvávajúcich nezhodách s kamarátmi,“ konštatuje psychologička.
Dá sa to aj prehnať?
Kde ležia hranice medzi zdravým sebavedomím a aroganciou? Čo si počať, ak chce „cudzie“ dieťa riadiť všetky spoločné hry aj ich pravidlá, alebo vášmu dieťaťu dokonca ubližuje? „Pokiaľ sa stretávate s takým prístupom, učte sa spoločne so svojím dieťaťom reagovať na podobné situácie a hľadajte iný spôsob, ako ich zvládnuť. Nebojte sa pred ním prejaviť nesúhlas, buďte však konkrétni a vypočujte si tiež jeho názor. Hľadajte, s kým z vrstovníkov je mu dobre, a vymýšľajte riešenia, ako so situáciou naložiť,“ radí expertka.
„Aj takto podporíte sebadôveru, teda vedomie toho, že nemá cenu sa sťažovať na okolie alebo sa ľutovať, ale že sama môžem podniknúť kroky na to, aby som bola spokojnejšia,“ dodáva. Psychologička zdôrazňuje, že deti potrebujú jasné pravidlá, potrebujú pochopiť, aké následky nesú ich činy: „Pokiaľ je výchova príliš liberálna, je to, ako keby žiadna nebola, a dieťa sa o pozornosť postará samo, trebárs aj o tú negatívnu."
Rodič má byť dieťaťu oporou i vo svojom vedení. Keď to nedokáže a dovolí dieťaťu všetko, na čo si spomenie, nemožno hovoriť o rozvoji zdravej sebadôvery. Také dieťa potom horšie nadväzuje vzťahy, so záťažovými situáciami sa vyrovnáva nie celkom zdravým spôsobom v snahe dosiahnuť svoje. V skutočnosti sa u neho prejavuje skôr neistota. Pokiaľ je, naopak, výchova príliš prísna, dieťa môže byť nesebavedomé, pretože podlieha neustálej kontrole. Nemá potom istotu v tom, čo môže a čo nemôže samo vyskúšať, pretože sa mu nedopraje dostatočná voľnosť. Hľadajte preto zlatý stred.
Dominantný súrodenec
Máte tendenciu zvádzať nižšie sebavedomie jedného zo svojich detí na „gény“ či povahu? „Nepochybne tu hrajú rolu nielen genetické vplyvy, ale i prostredie a výchova. Je známe, že ani súrodenci nikdy nie sú vychovávaní rovnako,“ vysvetľuje psychologička.
Pokiaľ má jedno z detí menej sebadôvery ako to druhé, je dobré sa zamyslieť nad tým, akej pozornosti sa mu dostáva. Možno o ňu nevie požiadať, takže ju viac získa ten aktívny. Aj keď sa to často ponúka, snažte sa deti neporovnávať. Veďte ich k vedomiu, že každé je jedinečné, v niečom vyniká.
„Vďaka súrodencom sa totiž učíme odlišnosti a vytvárame si dôležité skúsenosti. Buďte tá, kto ich prijme, pomôže im uzmieriť sa a nájsť na sebe navzájom to dobré,“ dodáva na záver psychologička.
Foto: Shutterstock