Väčšina rodičov má o svoje deti strach a preto sa ich bojí pustiť von samé bez dozoru. Všetkého však veľa škodí a podobne aj tejto opatrnosti, keďže svet vonku dokáže deti pripraviť na plnohodnotný život a prináša viaceré výhody. Ako postupovať, aby sa dieťa v tomto smere osamostatnilo?
Čo získajú deti vonku?
Podľa terapeutky Evy Labusovej, poradkyne pre oblasť rodičovstva, výchovy a medziľudských vzťahov, je to niečo nenahraditeľné. „Deti majú predovšetkým otvorený priestor na neobmedzený pohyb. Ďalej priestor umelo neorganizovaný, v ktorom možno naplno rozvinúť fantáziu, uplatniť všetky zmysly, oddávať sa spontánnym hrám a ostať aktívnym," vraví.
A v neposlednom rade pobyt vonku bez rodičov ponúka tiež možnosť pestovať detské priateľstvá vrátane rôznych tajomstiev, čo je dôležité pre utváranie autonómie osobnosti. Ak máte pocit, že sa vaše dieťa s kamarátmi vidí dostatočne, pretože má trikrát týždenne výtvarku alebo tenisový tréning, zamyslite sa trochu viac nad náplňou takého spoločne stráveného času. Sedieť vedľa seba nad vznikajúcimi obrázkami je totiž niečo diametrálne odlišné od stavania bunkrov medzi konármi stromov.
„Skautské oddiely, kde najmä pri pobytoch v prírode deti zažívajú nevšedné situácie a prekonávajú nepohodlie alebo sú jedno od druhého závislé, sú neporovnateľne prínosnejšie ako tak trochu umelé aktivity typu krúžkov keramiky, kde deti síce niečo vytvárajú, ale obvykle bez vzájomnej komunikácie,“ vysvetľuje odborníčka.
Postupné kompetencie
Jednoduchšiu a skoršiu asimiláciu medzi vrstovníkmi a prechod k samostatnosti majú, pochopiteľne, mladší súrodenci. Ako rodičia ste najkompetentnejší posúdiť, či na to vaše dieťa „už má“. Samostatnosť sa navyše vyplatí trénovať.
Okolo piateho roku veku dieťaťa vyskúšajte odísť na krátky nákup v neďalekom obchode, samozrejme po dohode s dieťaťom. Ubezpečte ho, že sa o chvíľku vrátite, a potom sledujte, ako celú štvrťhodinku zvládlo. Pokiaľ vás víta pokojné a v pohode, bola to pre neho príjemná skúsenosť. Ak však plače, radšej zase s odchodmi mesiac počkajte.
„S narastajúcim vekom by mala pribúdať samostatnosť, a teda zdržiavanie dieťaťa i vo vonkajšom prostredí osamote alebo s vrstovníkmi,“ vysvetľuje terapeutka. „Na menšie deti dávajú rodičia zopodiaľ, pochopiteľne, aj naďalej pozor, ale nemajú, pokiaľ sa dá, príliš zasahovať do spontánnych detských hier. Je až prekvapivé, ako a s čím sa deti v prírode dokážu hrať. Ukazuje sa, že potrebujú len minimum umelých hračiek, často si vystačia len s prírodninami a fantáziou,“ dodáva expertka.
Nezaťažujme ich strachom
„Rodičia sa neboja len úrazov, svoju rolu hrá i smog, rušná doprava a v neposlednom rade nebezpečenstvo, číhajúce od drogových dílerov či pedofilov. Čím ďalej, tým viac detí je tak odkázaných na zábavu v uzavretej miestnosti, ktorej dnes nezriedka už od útleho veku dominuje televízia a počítač,“ uvádza odborníčka. To však môže mať pre detskú dušu katastrofálne následky. Dostupnosť informácií a medializované prípady nešťastí nás však nútia byť až príliš opatrní. Deti tak chodia na päť krúžkov miesto bicyklovania sa s kamarátmi, čas trávia v nákupných centrách a pri televízii, alebo sa hrajú samy za hradbou záhrady.
„Napriek tomu, že mestá sú všeobecne menej bezpečné a priateľské ako vidiek, nie je jednoznačné, že by sa deťom z vidieka darilo nutne lepšie. Výskumy ukazujú, že viac než na prostredí záleží na rodičoch, ako svoje deti motivujú a akým spôsobom dbajú na ich trávenie času,“ vysvetľuje psychologička.
Zo všetkého je najdôležitejšie vyhľadávať aktivity, ktoré podporujú tvorivosť, samostatnosť, odolnosť i prekonávané nepohodlie. A pomôcť tak deťom „vedieť sa hrať“ aj napriek tomu, že napríklad zdanlivo nemajú veľa príležitostí, kde sa hrať. Jednoducho aby nevyrástla generácia detí, ktoré sa nemôžu a nevedia samy zabaviť, tak by sme im preto tú šancu mali dávať postupne odmala.
Foto: Shutterstock