Keďže už od začiatku pandémie v Európe ubehlo dosť času a zároveň je to už viac ako mesiac, čo sú zavreté školy a škôlky na Slovensku, väčšina rodičov si u nás už zrejme prešla určitým vysvetľovaním deťom, čo sa to vlastne deje a ako budeme ďalej fungovať. Kto si touto fázou ešte neprešiel alebo len tak narýchlo, je naozaj prínosné to teraz napraviť. Hovoriť o celom probléme a pocitoch – strachu, ale aj iných - u detí (a aj dospelých) je nesporne veľmi dôležité, lebo neoslovené určite samé nezmiznú, skôr môžu časom narásť do skoro nezvládnuteľných rozmerov. 

Podložené výskumami, citlivé, presne pre našu situáciu

Pri informovaní dieťaťa o víruse je najprv vhodné opýtať sa ho, čo vie a čo si myslí o celej tematike, a až potom mu poskytnúť informácie primerané veku. Bez prikrášľovania a zľahčovania, ale aj bez zbytočných detailov, ktoré by ho mohli zaťažiť. Na tie sa deti môžu samy spýtať, a väčšinou otázky vždy prídu ruka v ruke s ich psychickou pripravenosťou.

Ak majú deti strach, opýtajte sa ich, čoho sa boja, a vysvetlite im, prečo sa správame teraz netypicky (napríklad nakupujeme potraviny do zásoby a pod.), a čo znamenajú rôzne správy, ktoré dieťa počas dňa zachytí (najlepšie je však, ak budete opatrní natoľko, že sa dieťa takýmto správam vyhne). Pri takomto rozhovore možno spomenúť, že aj my dospelí sa niekedy bojíme, že strach nie je zlý, a že ho nejde potlačiť. Vyzdvihnite potrebu o ňom hovoriť nahlas a aj to, že sa vďaka komunikácii často rozplynie. Určite nie je dobrý nápad snažiť sa pred deťmi zatajiť, ak sami trpíme kvôli koronakríze úzkosťou. Deti to vycítia a uzatvoria sa do seba, ostanú so svojimi pocitmi samy, a ešte si môžu v živote niesť postoj, že cítiť strach je tabu.

Rozprávky o víruse

Spomínaná forma vysvetlenia primeraná veku môže byť aj cez žáner určený priamo deťom, čiže cez rozprávku. Alebo cez kreslenie, vymaľovávanie a podobné aktivity, ktoré deti majú rady. V tomto už tiež možno nájsť dobré zdroje, šíria ich aj mnohé školy cez svoje webové stránky či facebookové účty, ktorých verzie nájdete aj na Youtube, ako je to v prípade Divadla Makile. 

Pre menšie deti je určená napríklad maľovanka a príbeh Ako zvíťaziť nad drakom Koronom, ktorý vznikol pod odbornou záštitou Katedry psychológie Pedagogickej fakulty Masarykovy Univerzity v Brne. Českého pôvodu je aj dlhšia rozprávka určená pre staršie deti O zlom drakovi Koroňákovi a ako ho všetci spoločne porazili. 

 

Nasledujúce fázy po mesiaci (a prípadne viac) doma

Aj keď rodičia úspešne zvládli úlohu, rozprávať sa s deťmi a nenechať ich v neistej situácii samé (často v mylnej predstave, že deti si hlavne užívajú prázdniny od školy, a strach a neistotu dospelých, šíriacu sa často aj médiami, nevnímajú), situácia je zas iná po skoro mesiaci doma. Možno si to treba všetko prebrať znova a otvorene hovoriť, ako sa máme – my všetci, dospelí aj deti – s každodennými obmedzeniami bežného života, ktoré pretrvávajú. A ako sa naše pocity menia v čase a čo s tým robíme. Možno sa tiež členovia rodiny odlišujú v tom, ako berú pandémiu vážne. Navyše, keďže v našej krajine zatiaľ počty nakazených ani mŕtvych nestúpajú nijako dramaticky, je možné, že príde určitá demotivácia všetky nariadenia dodržiavať. S dlhším obdobím platnosti sa totiž fyzická izolácia domácností stáva omnoho ťažšie „stráviteľnou“, zároveň mnohí si už zažili, že malé porušenia nepriniesli bezprostredné negatívne dôsledky.

Treba sa teda jasne dohodnúť, čo treba dodržiavať, ako sa v rodinách bude fungovať a do dohadovania prizvať aj deti. Výskumy totiž ukazujú, že ľudia sú viac motivovaní dodržiavať pravidlá, na ktorých definovaní sa podieľali, než také, ktoré im proste boli prikázané. Možno je to aj cesta k väčšiemu uvedomeniu si, ako demokraticky doma fungujeme, a k hľadaniu a testovaniu lepších modelov do budúcna, uvádza Magda Petrjánošová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Foto: Shutterstock