Je odrazu vaše dieťatko plačlivé a vyžaduje len a len svoju mamičku? Hoci to môže vyzerať ako vaše zlyhanie vo výchove, nemusíte sa obávať. Dieťatko len začína chápať svoju samostatnú existenciu, z ktorej má spočiatku strach a preto prejavuje príznaky separačnej úzkosti. V tomto prípade je dôležité vedieť ako konať, aby ste toto obdobie čo najlepšie a najrýchlejšie zvládli. Poradíme vám, ako na to. 

Dieťatko si počas svojho prenatálneho vývoja vytvára k matke veľmi silný citový vzťah, čoho dôsledkom je, že aj po narodení je presvedčené o tom, že je súčasťou svojej mamičky. Až neskôr začína chápať, že to tak nie je a s tým prichádza aj takzvaná separačná úzkosť.

Čo je separačná úzkosť?

Separačná úzkosť je normálna emocionálna fáza vývoja, ktorej príčinou je strach dieťatka z odlúčenia od svojej matky. Deti v tomto období začínajú svet vnímať inak a začínajú chápať, že ľudia a veci existujú, aj keď ich práve nevidia. Táto úzkosť sa vyskytuje priemerne medzi 6. – 12.mesiacom života dieťatka, no môže sa objaviť aj skôr alebo neskôr, okolo 18. mesiaca. 

Približne do 18. mesiaca deti ešte nechápu, že sa ich rodičia po odchode vrátia. Ich chápanie je obmedzené a myslia si, že ak maminku nevidia, jednoducho prestáva existovať. V tomto období dochádza k nadmernému a neprimeranému prežívaniu strachu a úzkosti. Dieťa vyžaduje len prítomnosť svojej mamy, prípadne oboch rodičov a odmieta iných ľudí. Hoci sa môže vášmu okoliu zdať, že dieťa je len rozmaznané, nie je to pravda. Ide o normálny vývinový proces, počas ktorého si dieťa vytvára citové väzby a putá k najbližším a dochádza k formovaniu jeho osobnosti.  Toto obdobie v živote dieťaťa trvá rôzne dlho a môže sa vyskytnúť aj u detí v predškolskom a školskom veku. Na to, aby ste toto obdobie zvládli čo najefektívnejšie, je dôležité vedieť, ako postupovať.

Ako dieťatku pomôcť?

Dieťa je zvyknuté, že je so svojou mamičkou stále. Preto je vhodné, aby ste so svojim drobcom najmä v tomto období trávili čo najviac času, a ak je to možné nedávali dieťa do jaslí alebo strážiť (pre neho) cudzím ľuďom, ktorých nepozná. Takisto môžete vyskúšať tieto odporúčania.

 

Minimalizujte odlúčenie

V tomto období je dôležité odlúčenie ako aj jeho trvanie v čo najväčšej možnej miere eliminovať. Ak to situácia dovoľuje, vždy keď cítite, že má dieťa obavy alebo strach, zoberte ho so sebou. Týmto spôsobom prekonáte obdobie strachu z odlúčenia rýchlejšie a efektívnejšie.

Nechávajte ho len s blízkymi

Ak nemáte možnosť byť s dieťatkom čo najviac, nechávajte ho čo najčastejšie s ľuďmi, ktorých pozná, teda s otcom, starými rodičmi alebo blízkymi kamarátkami. Rozhodne ho nezverujte vašej hoci dobrej kamarátke, ktorú dieťa vidí prvýkrát. Naopak, s blízkymi ľuďmi sa bude cítiť bezpečnejšie a strach z odlúčenia ľahšie prekoná.

Rozlúčte sa 

Ak dieťa musí strážiť niekto iný, je dôležité ho ubezpečiť, že sa vrátite. Vytvorte si rituál, počas ktorého sa s dieťatkom láskyplne, ale dôrazne rozlúčite. Pobozkajte a objímte ho a povedzte mu kam idete a kedy sa vrátite. Neriešte to, že vám ešte nerozumie. Lúčenie však nepredlžujte. Ak to urobíte bez veľkých emócií, ukážete mu, že odchod nie je žiadny veľký problém a že sa zasa čoskoro vrátite. 

Pre dieťatko, ktoré prežíva obdobie separačnej úzkosti je blízkosť jeho mamičky ako tajný splnený sen, no nie vždy je možný. Napriek tomu, sa každú situáciu snažte prispôsobiť tak, aby ste boli od dieťaťa odlúčená čo najkratší čas a zakaždým ho uistite, že sa k nemu vrátite.

Foto: Shutterstock