Mama povie jedno a otec jej príkaz ďalšou vetou vyvráti? V každej rodine sa občas stane, že otec a mama vyžadujú niečo iné. Čo robiť v takomto prípade? Je jednotná výchova v súčasnosti preceňovaná alebo je naozaj potrebná?

Odborníčky na výchovu Iva Kyselá a Katarína Novotná z Akadémie rodičovstva sú presvedčené, že nejednotnosť vo výchove a vzájomné podkopávanie si rodičovskej autority, nie je pre dieťa správnym vzorom a často krát v ňom vyvoláva neistotu a zmätenosť. V mnohých situáciách je schopnosť zhodnúť sa vo výchovných otázkach naozaj zaťažkávajúcou skúškou, lebo mama a otec sú rozdielne bytosti a keďže vyrastali v úplne odlišných podmienkach, na výchovu majú často krát odlišné názory. Čo s tým teda robiť?

Spoločná dohoda

Rodičia sú dve samostatné osobnosti a tak je jasné, že nemusia mať vždy na všetko úplne rovnaký názor. Avšak základom pri výchove dieťaťa je, aby sa rodičia vedeli dohodnúť na tom, aké dieťa chcú vychovať, čo má byť cieľom ich výchovy, prípadne aké hodnoty chcú v dieťati podporovať a čo mu do života odovzdať. „Keď rodičia dokážu odpovedať na tieto otázky, tak sa väčšinou na tomto vedia aj dohodnúť. Naopak pri bežných, každodenných činnostiach často nedokážu vytvoriť absolútnu zhodu, ale to je v poriadku“ upozorňuje Katarína Novotná. 

Spoločná komunikácia o výchovných otázkach môže vo veľkej miere pomôcť k eliminácii každodenných rodičovských nezhôd. Odborníčka odporúča rodičom, aby sa ešte pred narodením dieťaťa alebo hneď po jeho narodení spolu rozprávali o výchove, a to čo najčastejšie. Ak ste to nestihli pri narodení dieťaťa, nemusíte zúfať a začnite komunikovať hneď. Nikdy nie je neskoro začať. Takýto spôsob komunikácie je aj výbornou prevenciou pred nedorozumeniami a hádkami, ku ktorým pri výchove detí môže dôjsť.

Nájdite vo výchove niečo spoločné

Dosť často sa stáva, že keď sa obaja rodičia aktívne zapájajú do výchovy, tak v niektorých prípadoch sa medzi sebou nedokážu zhodnúť. Jednotný prístup rodičov je veľmi dôležitý pre budovanie pocitu bezpečia a spokojnosti u dieťaťa a budovanie autority rodičov. Môžete mať pokojne rôzne názory a postoje. Ale skôr než začnete konať, mali by ste sa dohodnúť na kompromise, ktorý docielite jedine hľadaním spoločného cieľa. Porozprávajte a dohodnite sa na pre a proti každého názoru, a až následne z toho vyvoďte nejaký ten „výchovný“ spôsob. Deti sa tak naučia, že nejednotnosť nemôžu zneužívať a roly rodičov stavať proti sebe. 

 

V jednote je sila

Akýkoľvek nesúlad medzi výchovnými metódami rodičov má negatívny vplyv na dieťa, aj keď sa môže zdať, že ide o bezvýznamné veci. Ak dieťaťu napríklad dovolíte pozerať rozprávku, či vziať si sladkosť, no vzápätí mu to jeho otec zakáže, vzniká v hlave dieťaťa vážny zmätok a prepadá ho nervozita. Hoci dieťa vie, že by malo poslúchnuť oboch rodičov, v takejto situácii je veľmi zmätené a absolútne netuší, čo sa od neho vlastne požaduje. Nie je schopné stotožniť sa s faktom, že každý rodič od neho očakáva niečo iné. Dôsledkom takéhoto konania môže byť postupom času aj to, že dieťa začne zneužívať nejednotnosť rodičov vo svoj prospech a jednoducho si začne robiť čo chce. Mali by ste sa mať na pozore, pretože kým menšie dieťa ešte ako rodičia dokážete ovplyvniť, v tínedžerskom veku už na neho nebudete mať taký dosah a môže sa stať, že takouto nejednotnou výchovou z neho nevychováte človeka, akého ste chceli, ale niekoho úplne iného. 

Nie nadarmo sa teda hovorí, že sila pramení práve z jednoty. A ani v rodičovstve tomu nie je inak. Aj na otázke výchovy by mali obaja rodičia intenzívne pracovať a venovať čas spoločnému rozhovoru. Napriek tomu však nemôžete očakávať rýchle a jednoduché výsledky. Základom je byť trpezlivými a dôslednými rodičmi a nenechať sa odradiť prvými neúspechmi. 

Foto: Shutterstock