Väčšina rodičov sa na príchod potomka teší a nerieši, či sa dieťa narodí v máji, alebo v decembri. Výskum však ukazuje, že mesiac narodenia život dieťaťa do istej miery výrazne ovplyvňuje. Ako to teda je? Naozaj môže mesiac narodenia ovplyvniť správanie alebo zdravotné problémy dieťaťa?

Obdobie, v ktorom sa dieťa narodí, ovplyvňuje chemické látky v mozgu a tým pádom aj rôzne fyziologické zmeny v organizme. Vedci z Alicantskej univerzity v Španielsku sú presvedčení, že mesiac narodenia má významnú súvislosť s celkom 27 chronickými chorobami, ktoré môžu u človeka prepuknúť. Na súbore viac ako 30-tisíc ľudí totiž zistili, že narodení v rovnakom mesiaci trpia častejšie rovnakými ochoreniami. No to, aké bude dieťa v skutočnosti neovplyvňuje len samotný mesiac, či obdobie narodenia. Ide o komplex dejov. Vplýva na to aj to, v akom období prebehlo počatie a jednotlivé fázy vývoja plodu v tele matky.

Marec, Apríl, Máj

Podľa štúdie v renomovanom časopise British Journal for Psychiatry sú deti narodené v apríli, máji a júni v dospelosti psychicky labilnejšie. V mozgovej epifýze sa totiž s nedostatkom svetla zvyšuje produkcia melatonínu, ktorý má vplyv na činnosť nervovej sústavy (najviac melatonínu sa tvorí za tmy). Matky „jarných detí“ totiž prežili rozhodujúcu časť tehotenstva v temných zimných mesiacoch, keď bola úroveň melatonínu v ich tele veľmi vysoká. To môže vyvolať zmeny v mozgu dieťaťa a viesť v budúcnosti k väčšej náladovosti. 

Okrem iného, príjemné, jarné slnečné počasie je tiež dôležité pre vitamín D, ktorý je dôležitý pre správny vývoj dieťaťa a ako prevencia rôznych chorôb. Tiež existuje názor, že prechádzky na čerstvom jarnom vzduchu počas prvých šiestich mesiacov spôsobujú, že je dieťa veselšie a pokojnejšie. Takisto je väčšia šanca, že mamičky dostanú svoju popôrodnú váhu pod kontrolu o čosi skôr.

Toto obdobie má aj svoje mínusy, je to predsa len sezóna plná vírusov a alergií, ktoré sa môžu prejaviť aj u bábätka. Ženy, ktoré porodia na jar, väčšinou trpia anémiou, pretože všetky živiny a energiu, ktoré materský organizmus načerpá v lete, venuje cez zimu svojmu plodu v poslednom trimestri. 

Jún, Júl, August

Slnečné svetlo spúšťa produkciu vitamínu D v tele a pomáha regulovať tisícky génov v priebehu vývoja. Túto súvislosť preukázali odborníci z Univerzity v britskom Bristole, ktorí dlhodobo sledovali takmer 14 000 detí. V ďalších rokoch vraj mali potomkovia týchto žien tiež silnejšie kosti ako ich vrstovníci, ktorí prišli na svet v zime alebo na jar. Naopak, rodičkám s nedostatkom vitamínu D podľa štúdie z Bristolu hrozí až štyrikrát vyššie riziko, že porodia cisárskym rezom. „Letné deti“ sú však nielen väčšie a silnejšie, ale aj celkovo aktívnejšie a výraznejšie sa potom presadzujú v športe.

Leto je sezóna prázdnin, zábavy a oddychu. Väčšina čerstvých rodičov čoskoro načerpá energiu do nového cyklu svojho života a slnečné obdobie má dobrý vplyv na psychiku mamičky a obnovenie jej vitality. Zdravie dieťaťa je najmenej ohrozené, pretože vírusy sú v tomto období značne eliminované.

Má však aj svoje nevýhody. Predovšetkým posledný trimester je v týchto vysokých teplotách viac ako nepríjemný, to isté platí pri pobyte v pôrodnici. Veľké teplo môže byť pre novorodeniatko nepríjemné a slnečné žiarenie tiež nebezpečné, vonku by ste teda mali dieťa pred slnkom dostatočne chrániť.

 

September, Október, November

Nedávny výskum sa zameral na exaktné dáta a zistil, že deti narodené na jeseň majú zhruba o 40 % vyššiu pravdepodobnosť, že sa dožijú vysokého veku, v porovnaní s deťmi narodenými v iných mesiacoch. Autori sa domnievajú, že rozdiely súvisia s výživou matky v čase tehotenstva. Jeseň je predsa obdobím dozrievania plodov, vďaka čomu je k dispozícii oveľa viac kvalitného ovocia a zeleniny. 

Deti narodené na jeseň, sa môžu lepšie vyhnúť tým najhorším horúčavám, čo je ideálne. Bábätko sa toľko nepotí a deti narodené na jeseň spia najdlhšie. Lepšie sa spí aj dospelým, pretože v bytoch je príjemnejšia teplota, môže sa viac vetrať a tiež končí alergické obdobie. 

Nevýhody sú predovšetkým spojené so striedaním teplôt, väčší výskytom viróz a častejším dažďom. A samozrejme, menej slnečných dní znamená tiež menej energie, nanešťastie najmä pre rodičov.

December, Január, Február

Ohľadne rizika potravinových alergií sú na tom najhoršie deti narodené v zime. Podľa štúdie fínskych vedcov, každé desiate dieťa z tejto skupiny bolo po narodení alergické na niektoré potraviny, hlavne bielkoviny mlieka a vaječného žĺtka. Deti narodené v zimných mesiacoch sú potom až dvakrát viac náchylné na obezitu ako tie, ktoré prišli na svet v lete. Dôvodom vraj môže byť fakt, že „zimné deti“ majú o niečo pomalší metabolizmus. „V zimných mesiacoch máme navyše tendenciu robiť si tukové zásoby, aby sme zimu dobre zvládli. Ak sa telo takto nastaví od začiatku, je vyššie riziko obezity celkom logické,“ vysvetľuje doktor Turčan.

U detí narodených v zimných mesiacoch je to už viac o odpočinku. Zima nie je tak uponáhľaná, môžete viac oddychovať a užívať si s bábätkom každú minútu. Okrem toho, čerstvý, zimný vzduch je veľmi zdravý, bez baktérií alebo vírusov.

Aj zimné obdobie má svoje mínusy. Vyznačuje sa krátkymi dňami, sme náchylnejší k zlým náladám a pesimizmu, nedostatok slnka a pohybu spôsobuje vyčerpanie organizmu vo väčšej miere. Únavu môžeme preto pociťovať každý deň. A telo ženy sa v zime horšie vracia do normálu. 

Foto: Shutterstock