Výchova detí je niekedy skutočne zaťažkávajúcou skúškou. To, že sa rodičia snažia všetko robiť až príliš dokonale, má občas za následok práve opačný efekt. Stáva sa, že pri výchove detí často a nevedome používajú isté zvyky, lepšie povedané zlozvyky, ktoré deťom škodia a učia ich neposlúchať. O aké ide?

“My rodičia, si často ani neuvedomujeme, že niektoré naše obyčaje deťom škodia.” hovorí terpeutka Becky Mansfield. Ako mama 4 detí tak všetkým rodičom približuje zlozvyky, ktoré by ste pri výchove detí rozhodne nemali robiť. Tieto sú tie najčastejšie.

Nevytvoríte pevné hranice

Mnoho rodičov sa vo veľkej miere nechá ovplyvniť vlastným dieťaťom. Ako? Všetko mu dovolíte, všetko môže a takmer nič nemusí.. Na jednej strane je to prirodzené, pretože každý rodič chce svoje dieťa vidieť šťastné, no na strane druhej mu tým môžete aj veľmi uškodiť. Benevolentná výchova rozhodne nie je najlepším riešením. Dieťatu by ste mali pevne stanoviť, čo môže a čo už nie a nenechať sa zakaždým ovplyvniť plačom či prosíkaním. To, že dieťaťu nestanovíte pevné hranice už na začiatku, vás môže už napríklad v pubertálnom veku dieťaťa vyjsť draho.

Nie ste vo výchove jednotní

Jednota rodičov je vo výchove alfou a omegou. Ak sa na rôznych výchovných otázkach dokážete zhodnúť, pomáhate tým nielen sebe, ale predovšetkým svojmu dieťaťu. Vzbudzujete v ňom totiž povinnosť poslúchať, ktorá by mala byť prirodzená. No nie vždy to tak je. V opačnom prípade, teda ak vo výchove nie ste jednotní, dieťaťu (aj sebe) veľmi škodíte. V prvom rade sa dieťa cíti zmätene a skutočne nevie, ktorého z rodičov by malo poslúchnuť. Avšak neskôr tento rodičovský zlozvyk môže vyústiť aj do oveľa vážnejších situácií. Keď si dieťa uvedomí, že rodičia sa na výchove jednoducho nedokážu dohodnúť, môže to začať využívať. A tým skôr či neskôr môže rodičov poštvať proti sebe.

Nestojíte si za slovom

Dieťa potrebuje autoritu. Tou úplne prvou, ktorú spoznáva od útleho veku sú práve rodičia, ktorí by v nej mali byť neoblomní. Zakážete mu rozprávku, lebo si neupratalo izbu? Neuprace ju a aj tak mu ju po polhodinovom kriku a plači dovolíte? Potom sa nečudujte, ak vás dieťa nebude brať vážne. Hoci je jasné, že dieťa sa bude svojimi detskými zbraňami snažiť váš názor zmeniť, nemali by ste to dovoliť. Za svojimi rozhodnutiami najmä vo výchove detí by ste si mali stáť a dieťaťu jasne preukázať rodičovskú autoritu.

 

Robíte veci za dieťa

Rodičia od detí často (a nevedome) očakávajú dokonalosť. Hoci najskôr ide o banálne veci, neskôr to môže prerásť do komplikovaných situácií. Ak dieťaťu napríklad prikážete ustlať si posteľ, malo by poslúchnuť a spraviť to. Možno si ju neustelie tak, ako by ste to urobili vy, no aj tak by ste to po ňom nemali vždy opravovať. A nielen to. U rodičov je takisto čoraz viac obľúbené robiť za deti úlohy do školy. Tohto zlozvyku by ste sa však mali okamžite zbaviť. Nielenže dieťa učíte nesamostatnosti, ale škodíte aj jeho vzdelaniu. A neustálym opravovaním, či robením všetkého namiesto dieťaťa ho tak naučíte lenivosti, s ktorou si už vo vyššom veku pravdepodobne neporadíte.

Príliš dieťa chválite

Opačnou stránkou mince sú prehnané pochvaly. Hoci je pekné, ak ste ako rodičia hrdí na svoje deti, všetko by ste mali robiť s mierou. Ak dieťaťu pri každej príležitosti hovoríte, aké je šikovné a chválite ho za všetko čo urobí, pochvaly môžu stratiť na význame. Alebo naopak, môžete ho tak naučiť byť závislým na uznaní iných. To sa mu samozrejme nedostane vždy v každej oblasti, čo môže spôsobiť zmätenosť a neochotu urobiť čokoľvek bez pochvaly či inej odmeny.

Stále pribehnete na pomoc

Tento zlozvyk je akceptovateľný len pri malých deťoch, maximálne do 3 rokov. Vtedy by ste im ako rodičia mali byť nablízku, no netreba to preháňať. Okrem iného, okolo 3. roku prichádza aj prvý vzdor, kedy si dieťa uvedomuje svoju osobu, takže by ste to mali využiť a dieťa nechať osamostatňovať sa. Samozrejme, že by ste mu mali byť na blízku, no nemusíte mu zakaždým hneď pribehnúť na pomoc. Nemôžete ho zachraňovať zakaždým. Čo takýmto správaním dieťa naučíte? Ako si bude vedieť poradiť neskôr? Na vysokej škole? V práci? V manželstve? S financiami? Jednoducho nemôžete byť jeho spasiteľom navždy. Dajte mu preto priestor, aby sa učilo byť zodpovedným a samostatným už v detstve.

Foto: Shutterstock