Výchova detí je niekedy naozaj umením. Mať dostatok dôslednosti, vymedziť presné hranice, nezakazovať a neprikazovať, ba naopak poskytnúť dieťaťu slobodu a vychovávať ho ohľaduplne a s láskavosťou - to znie, ako nepodarený scenár, ktorý musel napísať niekto, kto nemá o výchove detí ani poňatia. No vedeli ste, že v podstate to nie je až taký nonsens? Existuje totiž výchovná metóda tzv. láskavej dôslednosti, ktorá vaše dieťa naučí poslúchať aj po dobrom. Tak čo, vyskúšate ju?

Prečo dieťa neposlúcha?

Požiadate, ba prikážete dieťaťu, aby niečo spravilo? Odmieta? Skúsite zo znova, no odpoveď je rovnaká. A čo tak krik, zákazy, príkazy a vyhrážky? Pomôže to? Možno dočasne áno, no z dlhodobého hľadiska si tak vďaka nim len “budujete” odcudzenie a averziu zo strany dieťaťa. Zamýšľali ste sa už nad tým, prečo vaše dieťa nechce poslúchať? A ako ho teda presvedčiť?

Hoci výchova detí nie je najľahšou úlohou, vy ako rodičia to nemôžete dať najavo a držať nad deťmi svoju pevnú a autoritatívnu ruku tak, aby si aj dieťa uvedomilo, kde sú hranice. Nemusíte sa báť, že na to, aby ste si u detí vybudovali rešpekt musíte prísť o hlasivky alebo zakázať všetko čo existuje. Naopak, oveľa efektívnejšou výchovou (a to aj z dlhodobého hľadiska) je výchova láskavej dôslednosti alebo inak výchova po dobrom. Počuli ste už o nej?

Výchova po dobrom

Efektívna výchova detí je v prvom rade o vytrvalosti - a to vo všetkých smeroch. No primárnou príčinou toho, prečo si deti robia čo chcú a svojich rodičov majú často krát v paži, je forma, či samotná formulácia a prístup k dieťaťu. Je totiž rozdiel v tom, ak na dieťa nakričíte, zakážete mu všetko čo sa dá, ba ho aj poriadne potrestáte - ako keď mu dôsledky, teda príkazy či zákazy vysvetlíte v pokoji. To je totiž základ úspešnej výchovy. Zdá sa vám to nemožné? Nezúfajte. Prinášame 4 tipy od Sarah Ockwell-Smithovej, psychologičky, rodičovskej a partnerskej poradkyne a hlavne matky štyroch detí, ktorej sa tieto tipy náramne osvedčili a naozaj fungujú. Dáte im šancu?

Nedávajte negatívne pokyny

Mnoho rodičov sa vo výchove aj nevedome dopúšťa istých prehreškov. Niet sa čo čudovať. Doba je hektická, život uponáhľaný a plný povinností - a to sa podpíše na negatívne zameraných ľuďoch - rodičoch. Nie je potom vôbec prekvapujúce, ak aj deťom dávate len negatívne zamerané pokyny a príkazy typu “neplač!”, “nekrič!” alebo “nerob to!”, no to nie je najšťastnejšia voľba. Deti do určitého veku takýmto výrazom ešte úplne nerozumejú a hlavne nevedia, prečo by sa tak mali zachovať. Skúste sa preto s negativitou rozlúčiť aj vo výchove a prineste do nej naopak trochu dobra a láskavosti. Je totiž rozdiel povedať dieťaťu “prestaň už skákať po posteli!” ako “zídi z tej postele hneď dole, prosím”, nemyslíte?

 

Príkazy formulujte čo najstručnejšie

Ak chcete, aby vás dieťa poslúchlo, najskôr musí dokonale vedieť, čo od neho vlastne požadujete. Pre deti je tažké pochopiť a pamätať si koľko príkazov majú splniť a navyše, ak im ani nerozumejú, je logické, že danú činnosť neurobia - čo vy ako rodičia považujte za neposlušnosť. Snažte sa teda pokyny deťom adresovať čo najstručnejšie, zrozumiteľne a jasne. Ak totiž dieťaťu poviete: “vezmi si bundu”, nepochopí, že si ju má obliecť (a že to vlastne týmto myslíte). Namiesto toho mu jasne povedzte to, čo chcete dosiahnuť, v tomto prípade: “obleč si prosím bundu”. Takisto naskôr počkajte, kým dieťa jeden príkaz splní až následne mu adresujte ten druhý. Je tak väčšia šanca, že uspejete.

Urobte z povinností zábavu

Ak vaše dieťa príde do veku, kedy je schopné sa samo obliekať, jesť či za sebou upratovať, je vhodné aj z týchto jeho povinností spraviť zábavu. Buďte teda kreatívnymi a hravými rodičmi a naučíte tak deti poslúchať bez kriku a na druhej strane sa ešte zabavia. Podľa psychologičky je totiž práve hra pre deti ideálnou formou pochopenia súvislostí okolitého sveta. Zapojte teda fantáziu a premeňte aj nemilé povinnosti na hru. Prečo teda dieťa nútiť upratať si hračky, keď môžete vymyslieť atrakciu “hod do cieľa” v našom prípade, do úložného boxu? Skutočne to nie je žiadna veda. Deti si pri takejto hre ani neuvedomia, že robia svoje povinnosti, vďaka čomu budú poslúchať (aj keď nevedomky), ale s radosťou.

Budujte empatiu

Ako rodičia sa nikdy nezamýšľame nad tým, aký je dôvod toho, že nás deti neposlúchajú. Nie vždy to totiž musí byť len o lenivosti či ignorácii. Dieťa sa môže cítiť smutné alebo ho môže niečo trápiť. Aj vo výchove je dôležitá emapatia a rozhodne nie je znakom toho, že ste na dieťa príliš “mäkkí”. Naopak, deťom to pomáha pochopiť, že aj napriek tomu, že ihneď neposlúchli, ich máte radi a vzápätí ich netrestáte zákazmi. Vyhnite sa preto vetám typu: “Povedala som, že si máš vyčistiť zuby, prečo si to neurobil?”, a nahraďte ich pokynom so štipkou empatie. V praxi by to mohlo vyzerať takto: “Vidím, že sa práve hráš, ale žiadam ťa, aby si si išiel vyčistiť zuby a potom sa môžeš ďalej hrať, inak ju budeme musieť hneď ukončiť”. Okrem toho, sami dobre viete, že aj tón hlasu dokáže povzbudiť či nahnevať. Budujte preto empatiu aj vo výchove a buďte autoritatívnym, no o niečo milším rodičom.

Aj keď sa to možno hneď od začiatku nestretnete s pochopením, nestagnujte a skúšajte to ďalej. Uvidíte, že časom vaše dieťa začne poslúchať aj po dobrom, bez kriku, vyhrážok a zákazov.

Foto: Shutterstock