Výrobcovia potravín určených pre deti veľmi dobre vedia, čo robia. Niet potom divu, že marketingové ťahy v podobe krásnych a farebných obalov s animovanými postavičkami nielen deti, ale aj nás rodičov dokážu presvedčiť kúpiť svojej ratolesti čokoľvek. Ak to vyzerá pekne a milo, vaše dieťa pekne prosí, ba na obale sa píše, že obsahuje aj nejaké tie vitamíny či iné prospešné látky, nie je čo riešiť. Alebo áno? Čo sa za takýmito marketingovými ťahmi v skutočnosti skrýva? A ktoré zložky potravín v strave detí nemajú čo hľadať? Prečítajte si rady odborníka.

Nároky na živiny v strave dieťaťa sú logicky podstatne iné ako u dospelého človeka. Deti potrebujú v strave prijímať dostatočné množstvo dôležitých stavebných prvkov ako sú bielkoviny, hlavne zdravé tuky a sacharidy, ale aj minerálne látky, napríklad vápnik, horčík, železo či fosfor. Je však vhodné deťom kúpiť všetko, čo má “len” pekný obal a možno prídavok nejakého vitamínu?

Neverte všetkému

Nielen deti, ale aj rodičia často podliehajú marketingovým ťahom. Vezmime si príklad z praxe. Ste s dieťaťom na nákupe a neustále vás prosíka, aby ste mu kúpili novú ovocnú kapsičku, pretože neskutočne miluje animovanú postavičku na jej obale. Hoci možno nie je práve v ideálnej cenovej relácii, no vidíte, že na obale sa jasne píše, že obsahuje vitamín D, železo, horčík, vápnik a navyše je bez konzervačných a umelých látok či farbív? V tom prípade je rozhodnuté. No ani sa neunúvate pozorne si prečítať jej celé zloženie. Prečo? Stačí pekný obal s obsahom zdraviu prospešných prvkov a už s ním putujete k pokladni. Prečo je však dôležité čítať si zloženie potravín (najmä pre deti) poriadne?

Potravinový podvod

Ako zo spomínanej situácie vyplýva, nie všetko, čo si prečítate na prednej strane obalu musí byť zaručene pravda. Napríklad v potravinách, ktoré “sľubujú” minimálny alebo žiadny obsah umelých konzervantov, môžu byť nahradené inými veľmi podobnými zložkami. To, čo je v regáloch označované “pre deti” totiž pre deti nie je vôbec vhodné! A nielen to, väčšina ani pre dospelých! Na ktoré zložky potravín si teda treba dať pri stravovaní detí pozor?

Glukózovo-fruktózový sirup

Jednoducho povedané cukor. Sacharidy, ako také, by však neboli až taký veľký problém, ale ich kvalita a množstvo už áno. Lenže, čo ak nič iné ako sladké dieťa jednoducho nechce jesť? Je to pochopiteľné, keď je sladké súčasťou jeho jedálnička každý jeden deň! No nie je cukor ako cukor.

Na jednej strane veľmi jednoduchý, no na strane druhej aj dosť návykový a nebezpečný sacharid v podobe glukózovo-fruktózového sirupu je toho najlepším príkladom. Vďaka nemu deťom (aj nám dospelým) sladké tak chutí a potravinársky priemysel to veľmi dobre vie. Je preto už takmer všade. Jeho účinky na vývoj detí však už nie sú také potešujúce, ako jeho chuť. Po konzumácii potraviny, ktorá ho obsahuje okamžite stúpa cukor v krvi, následne začína pracovať inzulín, ktorý túto vysokú hladinu cukru musí znížiť a jediné kam môže ukladať prebytočné cukry sú tukové zásoby alebo svaly. Takže, ak to dieťaťu dáte v škole alebo škôlke kde sa málo hýbe, tak okamžite priberá. V druhom prípade môže spôsobiť hyperaktivitu. Snažte sa preto potraviny s jeho obsahom obmedziť, alebo vyhľadávajte tie, ktoré ho obsahujú minimálne množstvo.

 

"Hoci glukózovo-fruktózový sirup môže niekomu pripadať ako zdravšie sladidlo než cukor, rozhodne ním naše telo nepotešíme. Fruktóza má síce nižší glykemický index, ale v tele sa môže ľahko premeniť na tuk, čo je pre nás nežiadúce. Dá sa nájsť takmer v každej kategórii potravín, napríklad v sušienkach alebo v sladených mliečnych výrobkoch, v sladených nápojoch pre deti, v niektorých DIA výrobkoch,” vysvetľuje hlavná nutričná špecialistka Sveta zdravia Monika Bartolomějová.

Palmový olej

Palmový olej je ďalšou zložkou, ktorá deťom škodí. Získava sa z oplodia a dužiny (nie semien) palmy olejnej. Palmový olej obsahuje pre telo prospešné, ale aj rizikové či pri vyššom príjme škodlivé látky. Medzi tie vhodné sa zaraďujú vitamín A, D, E, K, karotény a nenasýtené mastné kyseliny, kyselina olejová a linolová. Jeho nevýhodou však je, že v ňom prevládajú “nevhodné” mastné kyseliny, teda tuky. V oleji z palmových jadier je obsah zlých tukov viac ako 80 %. Len  pre predstavu, v kokosovom oleji je ich ešte viac, a to 86 %. A ešte horšou správnou je, že ho nájdeme aj v bežných potravinách, ako sú oleje na vyprážanie, margaríny, pečive, ale aj sušienkach, čokoládových tyčinkách či čokoládach, zmrzlinách a aj v dojčenskej strave, ktoré bežne podávame našim deťom.

„Problém je, keď sa palmovým tukom nahrádzajú výživovo hodnotnejšie tuky v pečive a sladkostiach,“ hovorí expertka na výživu Jana Jurkovičová. Keďže obsahuje prevažne nezdravé tuky, je zodpovedný za vznik rôznych kardiovaskulárnych ochorení, arterosklerózy, u detí sa môže podieľať na problémamoch s trávením, keďže je ťažko stráviteľný a pre detský organizmus obzvlášť.

Umelé farbivá a “éčka”

Prídavné látky ako arómy, farbivá, alebo inak povedané syntetické látky, často označované ako “éčka” sa prirodzene spájajú so zdraviu škodlivými látkami, či látkami, ktoré u deti vyvolávajú problémy s pozornosťou, či hyperaktivitu. Nie všetky sú však škodlivé. Mnohé z nich sú prírodného pôvodu, napríklad žlté farbivo kurkumín (E100), oranžové farbivo karotén (E160a), vitamín B2 nazývaný aj riboflavín (E101) či lecitín (E476), čo je prírodný emulgátor, ktorý sa nachádza aj vo vaječnom žĺtku. Okrem nich sa v potravinách nachádzajú aj syntetické éčka, teda vytvorené umelo. Tieto prídavné latky a ich prípustné množstvá pre rôzne kategórie potravín však určuje Európska komisia a sú stanovené s veľkou rezervou tak, aby nemali žiaden vplyv na zdravie spotrebiteľov pri ich konzumácii. Aj napriek tomu však platí, že je lepšie sa im vyhýbať.

Nebezpečné “éčka” pre deti:

  • E102 – tartrazín
  • E104 – chinolínová žltá
  • E110 – žlť
  • E122 – karmoizín
  • E124 – košenilová červená 4R
  • E129 – allura červeň
  • E211 – konzervačná látka benzoan sodný

Etikety čítajte pozorne

Nechať sa ovplyvniť farebným obalom či prosíkaním dieťaťa skutočne nie je správne. Ak chcete pre svojho drobca len tú najlepšiu stravu s minimálnym obsahom škodlivých látok, robte to s rozumom a poriadne si čítajte etikety na potravinách - nech sú to hoci "len" sušienky. A potraviny, ktoré budú obsahovať niektorú zo spomínaných zložiek teda radšej položte späť do regálu. Ochránite tak zdravie svojho dieťaťa.

Foto: Shutterstock