Mimomaternicové tehotenstvo predstavuje vážny, no našťastie pomerne zriedkavý stav, ktorý môže predstavovať pre zdravie ženy obrovské riziko. Ako sa prejavuje a aké riziká so sebou nesie?

Zle uhniezdené vajíčko

O normálnej gravidite hovoríme v prípade, keď oplodnené vajíčko putuje do maternice. Uhniezdi sa v sliznici maternice a práve tu má ideálne podmienky na rast a vývoj. „Mimomaternicové tehotenstvo znamená prítomnosť oplodneného vajíčka mimo dutinu maternice. Na celkovom počte gravidít sa mimomaternicová lokalizácia podieľa približne pol percentom, ale jej počet rastie,“ vysvetľuje gynekologička doc. MUDr. Taťána Rešlová, CSc. Najčastejšie sa pri mimomaternicovom tehotenstve uhniezdi vajíčko vo vajcovode (92%), menej často na vaječníku (3%), alebo v dutine brušnej (1,5%).

Podobne, ako je to pri vnútromaternicovej gravidite, môže i mimomaternicové tehotenstvo odumrieť v ranej fáze a stav sa prejaví len ako oneskorená menštruácia. Problém však nastáva, keď sa embryo uhniezdi vo vajcovode a „napojí“ sa na krvné cievy. Tým si zabezpečí výživu na rast. Steny vajcovodu sú však slabé a oplodnené vajíčko rastie agresívne a rýchlo.„Pri pokračujúcom vitálnom mimomaternicovom tehotenstve vo vajcovode sa porušenie steny vajcovodu prejaví ako náhla prudká bolesť v podbruší a kolapsový stav. Bolesť trvá v dôsledku dráždenia pobrušnice krvácaním do dutiny brušnej. Dostavuje sa pocit slabosti a mdloby vyvolanej krvnou stratou a rozvíja sa obraz šoku,“ dodáva doktorka Rešlová.

Nerozpoznané príznaky

Vývoj a príznaky mimomaternicovej gravidity závisia od miesta zanorenia embrya. „Medzi základné prejavy patrí porucha menštruačného cyklu v zmysle oneskoreného, slabého alebo nepravidelného krvácania, bolesť a pohmatový nález v oblasti vajcovodov. Nie vždy sú všetky príznaky vyjadrené a ich prítomnosť a doba nástupu záleží predovšetkým na lokalizácii mimomaternicového tehotenstva,“ pokračuje gynekologička. 

 

Prečo dôjde k mimomaternicovej gravidite?

Príčin je niekoľko, pri tretine až polovici prípadov však nie sú nikdy odhalené. Zvýšené riziko mimomaternicového otehotnenia je u žien, ktoré prekonali umelé oplodnenie, majú za sebou operáciu vajcovodov, alebo sa pasujú s častými gynekologickými zápalmi. Nebezpečné je tiež užívanie antikoncepcie, ktorá obsahuje len hormón progesterón. Medzi rizikové faktory patrí i fajčenie alebo už raz prekonaná mimomaternicová gravidita.

„Príčina vzniku mimomaternicového tehotenstva je rôznorodá. Najčastejšie predpokladáme vplyv chlamýdiovej nákazy, ktorá spôsobila poškodenie jemnej výstelky riasnic vajcovodov, ktorých úlohou je posúvať vajíčko smerom k maternici. Ďalšou možnosťou je poškodenie vajcovodu tzv. endometriózou, tá vyvoláva nielen poruchu kmitania týchto riasnic, ale môže aj upchávať vajcovody či spôsobuje tvorbu zrastov.V tých sa spravidla uchytí oplodnené vajíčko a implantuje sa predčasne pri svojom putovaní. Nie celkom vzácnymi príčinami mimomaternicovej implantácie oplodneného vajíčka/embrya sú stavy po brušných operáciách opäť z dôvodov vzniknutých pooperačných zrastov,“ vysvetľuje MUDr. Jiří Doležal z Centra asistovanej reprodukcie.

Ďalšie tehotenstvo

Štatistiky uvádzajú, že s neplodnosťou po prekonanej mimomaternicovej gravidite zápasí desať až pätnásť percent žien. U 40 percentách žien sa problém znova opakuje. Taťána Rešlová je však voči týmto údajom skôr skeptická: „Odpoveď na pravdepodobnosť následného mimomaternicového tehotenstva je ťažká a myslím si, že neexistuje jednoznačný údaj. Záleží totiž na príčine. Príčinou mimomaternicovej gravidity môže byť prebehnutý gynekologický zápal, endometrióza, hypoplázia vajcovodu, odchýlka v motilite vajcovodu, embryotransfér v rámci asistovanej reprodukcie atď. Takže sa neodvážim uviesť konkrétne číslo.“  Vplyv na následné tehotenstvo má však i zdravotný stav ženy. Záleží aj na tom, v akej fáze sa mimomaternicová gravidita objavila a ako bola odstránená – či len laparoskopicky alebo pre rozsiahle krvácanie kompletnou revíziou dutiny brušnej.

Posledná možnosť – umelé oplodnenie

Pol roka po márnom snažení o ďalšie tehotenstvo prichádza rad na odbornú medicínu. Ak máte funkčný aspoň jeden vajcovod, nechajte si urobiť test jeho priechodnosti. Vaječník sa pri ňom naplní fyziologickým roztokom a lekár zistí jeho priechodnosť vaginálnym ultrazvukom. Vyšetrenie sa robí ambulantne a bez narkózy. V prípade, že nie je priechodný, lekári vám ho dokážu takzvanou rekanalizáciou „vyčistiť“. Pravda, ani to nezaručí, že sa vám podarí ľahko otehotnieť. Niekedy už preto neostáva nič iné, len umelé oplodnenie. To býva vo väčšine prípadov úspešné.

„Stav po mimomaternicovom tehotenstve u ženy je z hľadiska úspešnosti vďačnou diagnózou. U týchto pacientok vieme, že všetko od oplodnenia až po implantáciu funguje, len na nesprávnom mieste. Aby som však bol celkom presný: niektoré výskumné práce hovoria o tom, že genetická výbava plodov uhniezdených vo vajcovode bola častejšie aberantná, teda chybná, takže je možné, že i genetický faktor vzniknutého embrya môže byť zodpovedný za implantáciu na nesprávnom mieste. Tam odporučíme genetické vyšetrenie embrya ešte pred zavedením do maternice, aby sme prenášali iba zdravé embryá,“ doplňuje doktor Jiří Doležal, špecialista na asistovanú reprodukciu.

Foto: Shutterstock