Rast je charakteristikou detského veku. Veď prvé, čo nás zaujíma, keď sa dieťatko narodí, je to, koľko váži a meria. Viete však, že je zároveň veľmi citlivým ukazovateľom zdravia? Celý rad chorôb sa totiž môže v prvej fáze prejaviť práve len „rastom“. Preto je potrebné ho starostlivo sledovať, a to už od prvých dní a týždňov života (ešte pred narodením). Všetci rodičia chcú zdravé dieťa presne „podľa tabuliek“, ale tak to obvykle nebýva, a to ani pokiaľ ide o rast.
Faktory ovplyvňujúce rast
Rast dieťaťa ovplyvňujú jednotlivé faktory kladne i záporne. To, čo rastu neprospieva, je napríklad nedostatočná výživa – znížený príjem energie, u rastúceho detského organizmu hlavne nedostatok bielkovín, poruchy vstrebávania, ale tiež nevhodné diéty!
Tie nehrozia u najmenších, ale pred každou úpravou váhy sa poraďte s lekárom, aby ste nenapáchali množstvo škôd. Takéto choroby sa prejavujú poruchami rastu – najmä chronické ochorenia dôležitých orgánov (srdce, pľúca, črevo) či poruchy funkcie žliaz s vnútornou sekréciou (znížená funkcia štítnej žľazy, nedostatok rastového hormónu produkovaného hypofýzou a ďalšie).
Vplyv ročných období a nadmernej záťaže
Vplyv na rast má aj ročné obdobie – na jeseň a v zime je tempo pomalšie, na jar a v lete vyššie. Rolu hrá i pohybová aktivita. Viete, že nadmerná záťaž pri vrcholovom športe spôsobuje zníženie tvorby rastového hormónu, zatiaľ čo primeraná telesná aktivita jeho tvorbu, naopak, podporuje? Je to jasne viditeľné napríklad u gymnastiek.
Porucha rastu môže byť prejavom radu ďalších ochorení, ale na upokojenie: polovica detí, ktoré vykazujú nižší rast, je celkom zdravá! Nemyslite hneď na horšiu stránku veci a svoje podozrenia konzultujte s lekárom. Uvedomte si, že je veľmi dôležitá výška oboch rodičov, ale aj prarodičov, niekedy sa dedia dispozície pre menší rast i naprieč generáciu. Nezabudnite, že rastové tempo a konečná výška sú u každého odlišné.
Pokrok zvyšuje populáciu
V posledných dvoch storočiach sa zvýšil príjem bielkovín v strave a zlepšila sa hygienická úroveň populácie. Vďaka preventívnym programom, ako je očkovanie, podávanie vitamínov (hlavne D) a objavenie antibiotík sa zlikvidovali najrôznejšie choroby, ktoré nepriaznivo ovplyvňovali rast detí.
Zároveň sledovaním telesných parametrov sa častejšie odhaľujú príčiny rastových porúch. Tieto skutočnosti prispievajú k tomu, že detský organizmus je lepšie schopný využiť genetický rastový potenciál získaný od predkov. Priemerná telesná výška dospelých sa za posledných 100 rokov zvýšila o 10 centimetrov a posunulo sa tiež pohlavné vyzrievanie detí (hlavne dievčat).
Etapy rastu
Rozdeliť ich môžeme na dojčenskú, detskú a pubertálnu. V rámci mimomaternicového života nameriame najvyššiu rastovú rýchlosť (teda počet centimetrov, o ktoré dieťa vyrastie v priebehu 1. kalendárneho roku) počas prvého roku života. V tomto období dieťa vyrastie o 25 centimetrov, čo je 50 % pôrodnej dĺžky!
V druhom roku vyrastie batoľa asi o 12 centimetrov a v treťom už len o 9cm za rok. Potom prichádza takzvané detské rastové obdobie, kedy dieťa rastie za rok o 5–7 centimetrov. V priebehu detstva sa objavujú obdobia mierne urýchleného rastu, obvykle okolo 5. a 7. roku veku. Ale opäť platí, že každý jedinec je individualita!
Niečo z histórie
U nás sa viac než 50 rokov pravidelne robia rozsiahle antropologické výskumy detskej populácie. Prebiehajú už od roku 1951 každých desať rokov, vyšetrené sú 3% populácie daného veku. Na podklade získaných dát sú zostavené grafy rastu, výškovo-hmotnostného pomeru, obvodu hlavy a paže.
Sú súčasťou zdravotného a očkovacieho preukazu dieťaťa, takže nielen lekár, ale
aj sami rodičia môžu sledovať telesný vývoj svojho dieťaťa v priebehu celého detského veku až do ukončenia rastu.
Pri každej preventívnej prehliadke lekár zaznamenáva rastový vývoj do tabuľky a má teda prehľad, či dieťa postupuje, či azda nedošlo k nejakému dlhodobejšiemu „výpadku“ či odskočeniu z krivky. Nemusíte mať teda žiadne obavy.
Foto: Shutterstock