V súčasnosti je očkovanie dieťaťa medzi rodičmi tou najdiskutovanejšou témou. Očkovať, alebo radšej neočkovať? Ktoré vakcíny sú bezpečné a naopak, ktoré môžu predstavovať riziko? Prečo niektorí rodičia očkovanie dieťaťa striktne odmietajú? A čo s nezaočkovaným dieťaťom v kolektíve? Odpovedajú odborníci.

Kým donedávna bolo očkovanie akousi bežnou súčasťou života dieťaťa, dnes je prístup k nemu o niečo benevolentnejší. Hoci sú očkovania odporúčané, rodičia už majú možnosť zvážiť a rozhodnúť sa, či svoje dieťa nechajú zaočkovať. Mnoho z nich sa totiž obáva, že očkovanie by mohlo dieťaťu ublížiť a zhoršiť jeho zdravotný stav. Je to však naozaj tak? Aké výhody, ale aj riziká očkovanie pre deti prináša?

Čo je očkovanie?

Očkovanie sa odborne nazýva aj vakcinácia a ide o zavedenie očkovacej látky do organizmu, vďaka čomu telo začne tvoriť protilátky. Vakcíny obsahujú antigény, ktoré simulujú “útok” baktérií a vírusov na telo, v dôsledku čoho telo začne tvoriť protilátky. Práve na tieto antigény, ktoré vyvolávajú imunitnú reakciu tela, zareaguje imunitný systém, a tak sa organizmus naučí brániť proti infekciám. Očkovanie teda v princípe slúži ako pomôcka pre imunitný systém, ktorý ho stabilizuje a v prípade infekcie, ochorenie buď neprepukne a ak áno, jeho priebeh bude menej rizikový.

Otázniky okolo očkovanie

Hlavným dôvodom, kvôli ktorému rodičia nechcú dávať deti očkovať sú obavy, či to dieťaťu neublíži, prípadne či to pre dieťa nie je nebezpečné. “Rodičia najčastejšie odmietajú povinné očkovanie najmä kvôli názorom, že vakcíny sú škodlivé, majú nežiaduce účinky, prípadne, že existuje súvislosť medzi očkovaním a vznikom rôznych ochorení. Sú však rodičia, ktorí neodmietajú očkovanie, ale konkrétnu vakcínu a žiadajú inú očkovaciu látku, nie tú, ktorá je určená na povinné očkovanie, čo nie je možné,“ tvrdí hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva, Lenka Skalická.

Aké sú teda riziká očkovania? Odborníci sa zhodujú, že len veľmi nízke. Môžu sa vyskytnúť krátke nepríjemnosti ako začervenanie v mieste vpichu či mierne zvýšená teplota. Tieto ťažkosti zvyčajne odznejú v priebehu niekoľkých hodín, maximálne dní. Potenciálne riziká je možné znížiť dodržiavaním odporúčaní lekára a neočkovať dieťa v čase, keď je choré či má chronické problémy s imunitným systémom. "Správne očkovanie sa vykonáva iba v dobrej zdravotnej kondícii dieťaťa, teda bez teploty, nádchy, kašľa, ale aj bez únavy alebo v dňoch, kedy je potomok bez nálady. Vďaka takémuto prístupu možno často ťažšie vedľajšie účinky minimalizovať a komplikáciám predísť," hovorí aj doktor Petráš, expert na očkovanie.

 

Očkovanie a deti

Prečo sa začína s očkovaním už v dojčenskom veku? Odpoveď je podľa predsedníčky Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti, Zuzany Krištúfkovej, jednoduchá. “Infekciami sú najviac ohrozené práve deti najmladšej vekovej skupiny, hoci pri narodení majú rozvinutý imunitný systém, ten je však slabý. Ochranné protilátky od matky po narodení rýchlo klesajú. Infekcie majú u malých detí veľmi ťažký priebeh, často v život ohrozujúcej forme. Preto je nevyhnutné, aby aktívna a bezpečná ochrana – očkovanie – predbehla riziko nákazy,“ vysvetľuje epidemiologička. Práve preto je obdobie zaočkovania detí nastavené tak, aby ho dieťa zvládlo. Vakcíny totiž dostávajú do tela dieťaťa len veľmi malé množstvá antigénov, na ktoré ich imunitný systém reaguje a telo si s nimi potom vie poradiť.

Nezaočkované dieťa môže byť v kolektíve hrozbou

Na druhej strane rodičov, ktorí sa rozhodnú svoje dieťa nedať zaočkovať, môže postretnúť viacero problémov. Dnes už väčšina vzdelávacich zariadení pre deti požaduje, aby bolo dieťa zaočkované. Dôvod? Nezaočkované dieťa ochorenie šíri rýchlejšie a vo vyššej frekvencii. To znamená, že ak nedáte svoje dieťa zaočkovať, ohrozujete tým jeho, ale zároveň aj deti v jeho okolí – najmä tie, ktoré nemôžu byť zaočkované z objektívnych dôvodov, ak majú napríklad slabú imunitu či sú alergické na niektoré zložky dostupných vakcín.

Očkovanie detí na Slovensku

“Ľudia si myslia, že keď sa nebezpečné infekčné choroby u nás takmer nevyskytujú, očkovať netreba. Takáto úvaha je chybná. Infekčné choroby stále ohrozujú zdravie verejnosti,” tvrdí Krištúfková. Na Slovensku je očkovanie v súčasnosti dlhodobo na vysokej úrovni - u detí nad 98 % v zaočkovaní proti všetkým chorobám v povinnom očkovaní. Vďaka tomu je u nás kolektívna imunita na vysokej úrovni a väčšina detských infekčných ochorení sa vôbec nevyskytuje. Okrem iného, na Slovensku sa povinné očkovanie vykonáva už od päťdesiatych rokov minulého storočia a vďaka nemu sa nám podarilo znížiť chorobnosť na záškrt, detskú obrnu, osýpky a rubeolu.

Očkovať, alebo neočkovať?

Túto otázku si musí zodpovedať individuálne každý rodič. Medicína vo všeobecnosti očkovanie nekritizuje, ale ani nechváli, v súčasnej dobe to už ponecháva na slobodnej voľbe každého jedinca. Hoci očkovanie, či už povinné alebo nepovinné, predstavuje pre organizmus dočasnú záťaž, dokáže budovať a stabilizovať imunitný systém, ktorý následne dokáže dieťa pred daným ochorením ochrániť.

Foto: Shutterstock