Počas prvých dvoch rokov života sa dieťa naučilo veľa pomocou činností z praktického života. Deň za dňom mu doprajte slobodu a zodpovednosť za malé činnosti, ktoré je schopné vykonávať samostatne. Najprv ich môžete robiť spoločne, vysvetľovať mu jednotlivé kroky. V okamihu, keď dosiahne svoju samostatnosť, bude hrdé, že to dokáže.
Samostatnosť je dôležitá
V tomto veku je veľmi dôležité, aby sa dieťa cítilo samostatné a schopné. Musí cítiť, že jeho prínos je dôležitý a že to, čo robí, nie je len hra. Preto sa snažme premeniť to, čo boli predtým len samostatné činnosti, ako napríklad prelievanie tekutín, na úkony, ktoré sú užitočné pre rodinu.Ďalším dôležitým cieľom týchto činností je vytvorenie logického myslenia u dieťaťa. Vždy, keď sa pripravuje na činnosti, najprv sa naučí položiť si otázku, čo potrebuje a ktoré kroky vedú k naplneniu úlohy. To ho naučí premýšľať predtým, ako začne konať a doviesť myšlienku až do konca akcie. Je to lekcia, ktorá ho bude sprevádzať celý život.
Obliekanie
Základným krokom je práve samostatnosť pri obliekaní. Naučiť sa to nedá zo dňa na deň, každé oblečenie vyžaduje svoje špeciálne zaobchádzanie, ale niekedy to pôjde aj s dávkou improvizácie. Tá ale môže niektoré typy detí veľmi frustrovať, a preto je dobré ukázať im, ako na to. Začnime však vyzliekaním. Veď predsa na to, aby sme sa mohli obliecť, musíme byť vyzlečení. Na to vám môžu dobre poslúžiť dve stoličky, jedna pre vás a druhá pre vaše dieťa a zrkadlo, ku ktorému otočíte vaše dieťatko čelom – to aby videlo nasledujúce kroky.
Na toto učenie sa určite nie je vhodná ranná príprava do škôlky, preto vyčleňte pre túto činnosť osobitný priestor vo vašom časovom harmonograme dňa. Najprv dieťa postavte oproti sebe a ukážte mu formu vyzliekania na sebe, potom ho otočte k zrkadlu a znovu sa vyzlečte, pričom ho poproste, aby nasledovalo váš príklad. Dbajte na používanie oboch rúk. Ak si chcete vyzliecť košeľu, musíte rukáv vytiahnuť hore, aby ste vytiahli von rameno. Je ľahšie naučiť sa to na tričku a na dlhé rukávy prejsť až potom. Pri ponožkách je to v poriadku, a hneď dieťa naučte, aby si ich zobulo vložením palcov do otvoru v hornej časti a druhou rukou potiahlo za špičku. Urobte oblečenie ľahko prístupné pre dieťa uložením do nižších poličiek skrine, alebo mu pripravte košík, do ktorého mu každý deň dáte nové oblečenie, z ktorého si bude môcť vybrať, čo si chce dať na seba.
Uľahčite mu cestu
V tejto fáze je najlepšie, ak dieťa obliekate do pohodlného oblečenia s elastickým pásom, bez zipsov alebo gombíkov. Vyhnite sa obliekaniu body, aby sa dieťa naučilo základy bez toho, aby ho rušili gombíky alebo zipsy na málo dostupných miestach. To by ho mohlo odradiť už na začiatku. Hneď ako sa dieťa dokáže samo vyzliecť, pomôžte mu s obliekaním. Posaďte sa oproti nemu a navrhnite mu rôzne oblečenie, pomôžte mu, aby si ho obliekalo samostatne správnym spôsobom. Pamätajte, že vy ste len výpomoc a nie hlavný aktér.
Dodržiavajte vždy rovnaký postup, napríklad: nohavičky, ponožky, nohavice, tričko, aby si dieťa zapamätalo postupnosť. Urobte oblečenie ľahko prístupné pre dieťa uložením do nižších poličiek skrine, alebo mu pripravte košík, do ktorého mu každý deň dáte nové oblečenie, z ktorého si bude môcť vybrať, čo si chce dať na seba. Vytvorte tiež miesto, kam môže dieťa dávať špinavú bielizeň. Niekedy deti nechcú o samostatnom obliekaní či vyzliekaní ani počuť. V tomto prípade nestačí veta: „Ty to predsa dokážeš!“, ale je vhodné podporiť ho: „Pomôžem ti, uvidíš, spolu to dokážeme.“ Takto mu pomôžete, aby si dôverovalo.
Pri výbere oblečenia mu čím ďalej, tým častejšie nechávajte voľnú ruku z možností, ktoré mu dáte. Aj keď si nevyberie práve oku lahodiacu kombináciu. Ak vidíte, že je dieťa obzvlášť citlivé, neopravujte jeho chyby, a pochváľte ho aj za to, že si nohavice oblieklo naopak. Dávajte tiež pozor, aby ste sa nesmiali, ak sa oblečie zábavne: môže si myslieť, že sa smejete z neho. Pripravte sa, že sa vyskytnú obdobia napredovania, ale aj obdobia krokov späť, v ktorých dieťa bude chcieť pomôcť s činnosťami, ktoré inak vie urobiť samo. Podporte ho, má na to svoje dôvody. Vy mu tak pomôžete, aby si spomenulo, že to dokáže samo.
Spoločné varenie
Kuchyňa, to je miesto súdržnosti a lásky. Deti milujú varenie, prípravu občerstvenia a jedál. Robiť tieto veci spoločne prináša uspokojenie na strane rodičov aj detí. Spoločné varenie pomáha dieťaťu zaujať pozitívny a vedomý postoj voči tomu, čo konzumuje; jedlo mu už nikdy viac nebude len pasívne ponúknuté, ale ono samo sa stáva jeho protagonistom
a tvorcom. Zároveň tak môže veľmi rýchlo nadobudnúť správny postoj k zdravým potravinám. Základným aspektom je hygiena. Ukážte dieťaťu, že si sama umývate ruky pred prípravou jedla a trvajte na tom, aby si aj dieťa ruky umylo. Nechajte ho, aby vyleštilo príbor alebo utrelo riad, či ho naskladalo a vyložilo z umývačky riadu.
Zvyknite si používať v kuchyni všetky zmysly. Ovoniavajte potraviny a prísady, pozvite dieťa, aby urobilo to isté a opísalo svoje pocity. Ukážte mu, ako sa prísady spolu miešajú a vytvoria tak spolu niečo nové. Jedla sa dotýkajte. Je to horúce? Studené? Mokré či drsné? Pomenujte všetky ingrediencie, materiály a nástroje, ktoré používate. Vyhnite sa však používaniu detských výrazov, o ktorých si myslíte, že ich dieťa lepšie pochopí. Napríklad keď krájate cibuľu, namiesto „malé kúsočky“ použite termín „tenké plátky“. Nechajte dieťa pridávať suroviny z receptu a požiadajte ho, aby pridalo tri lyžice. Začnite mu predstavovať pojmy o množstve, najprv s výrazmi polovica a štvrť. Cenným pomocníkom v kuchyni sú nástroje patričné k jeho veľkosti, ktoré nájdete vo všetkých dobrých hračkárstvach. Celú činnosť vždy zakončite upratovaním. Čistenie sa tak nestane nevďačnou úlohou, ale záverom samotnej práce. Pamätajte na to, že práca musí byť potešením a nie povinnosťou, a to ako pre dieťa, tak aj pre vás.
Foto: Shutterstock