Každá choroba vášho dieťaťa vám vie poriadne znepríjemniť život a o problémoch so stredným uchom to platí dvojnásobne. Zápaly oblasti stredného ucha patria k veľmi častým a bolestivým ochoreniam dojčiat. Ako ich poznáte?

Ako blesk z jasného neba

Akútny zápal stredného ucha je hnisavý zápal postihujúci stredoušie. Ide o najčastejšie ochorenie sluchového ústrojenstva a najviac sa vyskytuje práve u dojčiat a batoliat, čo je dané anatomickou stavbou malého uška a jeho okolia. Choroba väčšinou prichádza veľmi rýchlo a náhle a vzniká v rámci vírusovej infekcie, teda nachladnutia s nádchou, ako sekundárna bakteriálna infekcia stredoušia. Problém u dojčiat a batoliat spočíva v tom, že bábätko vám nemôže povedať, že ho bolí uško, a tak býva ťažké včas poznať, čo dieťatko trápi. Zápal stredného ucha postihne aspoň raz za život až tri štvrtiny ľudí. U malých detí navyše veľmi často prebehne zápal obojstranne, teda v oboch ušiach, a často sa opakovane vracia. Platí pritom priama úmera: čím je dieťa v dobe prvého zápalu mladšie, tým častejšie sa potom toto ochorenie opakuje.

Samotnému zápalu stredného ucha obvykle predchádza vírusová infekcia horných ciest dýchacích, ktorá prenikne do stredoušia. Najčastejšími páchateľmi bývajú adenovírusy, chrípkové vírusy, hemofilus, streptokoky a stafylokoky. Až 40 percent všetkých bakteriálnych zápalov stredoušia u detí spôsobujú pneumokoky. Infekcia prenikne do stredoušia buď z nosohltanu Eustachovou trubicou, ktorú majú dojčatá veľmi krátku, alebo pretrhnutým bubienkom. Zápal najprv uzavrie Eustachovu trubicu, v ušku potom vzniká hnis, čo veľmi bolí. Keby bolo dieťa väčšie, v prvej fáze choroby by vám povedalo, že ho uško trochu bolí, má ho zaľahnuté a niečo ho v ňom tlačí. Čoskoro však príznaky zosilnejú, bubienok plný hnisu sa vyklenie a bolesť sa stupňuje.

Príznaky

Dojčence v tejto chvíli veľmi plačú, nedajú sa utíšiť a niekedy si siahajú na postihnuté uško. K ďalším príznakom patrí predchádzajúca viróza s nádchou, ktorú dojča, samozrejme, nevie vysmrkať, horúčka, náhly veľký nepokoj a plač. Dojčatá môžu aj vracať alebo mať hnačku. Väčšinou odmietajú cicať z prsníka alebo fľaše, pretože prehĺtanie je pre nich bolestivé. Keď prídete na pohotovosť alebo k ušnému lekárovi, prvým zákrokom je prepichnutie bubienka, aby hnis mohol vytiecť von. Prepichnutiu sa nebráňte, v tomto stave ide o jediné riešenie. Keby lekár bubienok neprepichol, pretrhol by sa sám a nekontrolovane.

 

Prepichnutie síce dieťa veľmi bolí, úľava, ktorá nastáva, je však takmer okamžitá. Bubienok sa potom čoskoro zhojí drobnou jazvičkou. Prepichnutím bubienka a následným odtokom hnisu sa dá predísť postupu zápalu do ďalších častí hlavičky, čo by mohlo mať za následok veľké komplikácie. Keď sa totiž infekcia rozšíri, antibiotiká už nepomôžu a je nutné operatívne vyčistenie kostí okolo ucha. Zápal lebečnej kosti je nebezpečný predovšetkým preto, že infekcia môže touto cestou postúpiť až na mozgové pleny a ďalej do mozgu, čím sa môže rozvinúť meningitída. Zápal stredného ucha so sebou nesie aj riziko poškodenia sluchu. Pokiaľ je sluch dojčaťa poškodený, hrozia navyše problémy s učením reči.

Sú nutné antibiotiká?

Keď uško najprv len pobolieva, môžete skúsiť terapiu špeciálnymi ušnými kvapkami (napríklad kvapkami Otobacid), pri horúčke podajte dieťaťu antipyretiká, ktoré budú pôsobiť aj proti bolesti. Predovšetkým však treba dôsledne a dôkladne čistiť nos od nádchy nosovými kvapkami a odsávaním. Čistenie nosa a odsávanie nádchy je tiež najspoľahlivejší spôsob, ako predísť zápalu stredoušia. Keď táto terapia nezaberie, alebo teplota stúpa nad 39 °C, treba vyhľadať ušného lekára. Pokiaľ sa zápaly stredného ucha u vášho dieťatka opakujú, je vhodnejšie ísť k lekárovi včas, aby sa predišlo opakovanej samovoľnej perforácii bubienka. Zatiaľ čo v prípade, že lekár bubienok prepichne tenučkou ihlou, ostáva po zákroku vskutku minimálna jazva, pri opakovanom pretrhnutí môže byť bubienok z veľkej časti zjazvený, čo niekedy vedie k poruchám sluchu. Občas sa samovoľne pretrhnutý bubienok dobre nezahojí, čo môže spôsobiť chronický zápal.

Antibiotiká rozhodne nie sú potrebné pri každom zápale stredného ucha. V prípade nekomplikovaného vírusového zápalu, ktorý sa po prepichnutí bubienka rýchlo hojí, nie sú vôbec vhodné. Naopak, pri bakteriálnej infekcii je potrebný výter na určenie pôvodcu nákazy a nasadenie tých správnych antibiotík, ktoré pokiaľ možno čo najrýchlejšie zaberú. Po prekonanom zápale stredoušia a zvlášť po liečbe antibiotikami dbajte na pozvoľnú a dôkladnú rekonvalescenciu, nechoďte s dojčaťom napríklad na kurzy plávania aspoň dva týždne. Prevencia spočíva aj v čo najväčšej snahe vyhnúť sa infekciám horných dýchacích ciest. Snažte sa tiež dieťatko hneď od začiatku otužovať – neobliekajte ho príliš a choďte s ním von za každého počasia. Pomáha aj trávenie voľného času mimo znečisteného mesta, na vidieku alebo na horách. A čo najskôr sa snažte potomka naučiť smrkať. Proti pneumokokom je dostupné i očkovanie. Treba preto s lekárom zvážiť aj túto možnosť.

Foto: Shutterstock