Aj keď sa všetky matky snažia robiť všetko najlepšie, nie vždy to prinesie požadovaný efekt. V prvej časti sme vám priniesli najčastejšie chyby, ktoré môžu brániť dieťatku vo vývoji najmä v prvých mesiacoch. Teraz prinášame ďalšie užitočné informácie, o ktorých by ste mali vedieť. Čomu by ste sa mali vyhnúť, aby sa váš drobec vyvíjal správne?

Nútená chôdza

Prvé kroky sú jedným z najvýznamnejších okamihov a to hlavne pre mamičky. Dieťa si ich dôležitosť neuvedomuje a preto nie je prekvapujúce ak sa do chodenia príliš nehrnie. Mamičky však majú tendenciu “tlačiť na pílu” a s dieťatkom za ruky sa ho snažia nabádať k chodeniu. No nie je to správne. Prečo? Nielenže v tej chvíli škodia sebe, ale aj dieťatku. Maminky trápia guľatý a bolestivý chrbát, pretože hrbenie sa predsa len musí niekde podpísať, no aj na dieťa to má negatívny vplyv.

"Chodenie s dieťaťom za ruky privádza dieťa do pozície takzvanej zavesenej bábky," varuje Michal Joshua Frána. "Okrem ťažkostí s chrbtom, ktoré sme už spomínali, sú v ohrození aj ruky. Batoľatá majú aj v chôdzi svoje vlastné tempo, ktoré môže byť držaním a ťahaním za ruky prerušené. Tpria pritom predlaktia, zápästia a môže dôjsť aj k preťaženiu väziva.” dodáva odborník. Preto je vhodnejšie nechať aj načasovanie prvých krôčikov na dieťa a nenútiť ho do toho.

Posadzovanie dieťaťa

Nástrahy núteného posadzovania dieťaťa sú podobné ako pri vyššie spomínanej nútenej chôdzi. “ S núteným posadzovaním je spojené poťahovanie za ruky, čo môže byť pre dieťa bolestivé. Okrem iného, ak dieťa ešte nedokáže držať trup rovno, môže sa narušiť aj aktivita brušnej muskulatúry,” upozorňuje pediater. Rovnako je nebezpečné, ak dieťa (ktoré ešte nevie samostatne sedieť) posadzovať na kolená, čo majú v obľube najmä babičky. Je preto dôležité nechať vývoj dieťaťa na prírodu, ono začne samostatne sedieť, keď na to bude pripravené. Najneskôr však určite do 10. mesiaca.

Predčasné topánočky

Čím menšia veľkosť topánočiek, tým sú roztomilejšie. Niet sa potom čo čudovať, ak deti obúvame ešte dávno predtým, než začnú chodiť. To im však môže uškodiť. "Aj keď dieťa ešte len sedí v kočíku, potrebuje voľnosť pre chodidlo aj prsty," zhŕňa Michal Joshua Frána. "V topánke, ktorá je zvyčajne vysoká a šnurovacia, nemôžeme mať prehľad o tom, ako má dieťa postavené prsty, či stlačený členok. Pevná podrážka navyše obmedzuje pohyb prstov.” Topánky totiž na detskú nohu patria až v momente, kedy dieťa chodí. Dovtedy mu obúvajte radšej len protišmykové ponožky.

 

Hojdačky a chodítka

Tiež ste si v tehotenstve sľubovali, že so svojím drobcom budete robiť všetko? Ak to bolo tak, je pravdepodobné, že teraz postupne zisťujete, že to nie je možné. Máte predsa len jedny ruky a keby ste dieťa mali nosiť celý deň, nič by ste v domácnosti za celý deň nespravili.

Najmä kvôli tomu majú maminky často tendenciu dieťatko niekam “odložiť” a teda najčastejšie do detskej hojdačky či chodítka. To však nie je zdraviu bezpečné. “V hojdačkách deťom hrozí neprirodzené naťahovanie končatín, majú deti guľatý chrbát a do budúcnosti hrozí chybné držanie tela alebo skolióza," varuje Michal Joshua Frána.”

A rovnako sú na tom detské chodítka. Síce sú dobrým prostriedkom pre zabavenie dieťaťa, majú aj negatíva. “Deti v nich nemajú stabilitu a mení sa im postavenie bedrových kĺbov," dodáva Michal Joshua Frána.

Všetko prichytané

Aj vy máte tendenciu svojmu dieťatku vždy všetko priniesť a prichystať? Pri menších deťoch je to možno prirodzené, no nemalo to tak byť. Prinesiete mu hračky, vytvoríte kútik na hranie a ponúkate mu všetky možné predmety, ktoré by ho mohli zaujať? Nie je to práve najlepším riešením.

Na deti to funguje presne naopak. Na to, aby rozvíjali svoje schopnosti je potrebné, aby boli motivované k hre sami od seba. Nepotrebujú, aby ste im podsúvali hračky alebo aktivity, mali by si vyberať sami.  “Najviac motivačným elementom pre deti a ich rozvoj je ich vlastný záujem a nedostatok alebo nemožnosť niečo dosiahnuť a veľká túžba prekážku zdolať, “ povrdzuje odborník.

Príliš skoré športovanie

Je nepopierateľné, že šport deťom prospieva nielen fyzicky, ale aj psychicky. No v tomto príúade je jeho správne načasovanie nesmierne dôležité. Ak dieťa prihlásite na šport príliš skoro, môžete naraziť na problém. "Skorá veková špecializácia k športom je veľkou chybou dnešných rodičov," vysvetľuje Michal Joshua Frána. ”Predovšetkým obľúbené športy, ako sú hokej, futbal, tenis, dnes i golf, prinášajú jednostrannú záťaž."  Nie je preto vhodné dieťaťu spôsobovať záťaž ešte v predškolskom veku.

Kedy je teda ten ideálny vek na šport?  "V 10 až 12 rokoch končí takzvaný zlatý vek motoriky. Jednostranne trénované dieťa tak bude zrazu viac výrazné, ako keď dieťa na šport prihlásite od mala, “ uzatvára Michal Joshua Frána. Dôležité je tiež vybrať taký šport, ktorý vaše dieťa baví a má na neho predpoklady. Jedine tak pre neho môže byť prínosný.

Foto: Shutterstock