Ešte v nedávnom minulom storočí sa telesné tresty vo výchove detí považovali za bežné, dnes tomu už tak nie je. Dokonca existujú krajiny, kde sú zakázané. Je to opodstatnené? Alebo sú fyzické tresty predsa len účinným spôsobom, ktorý naučí deti poslúchať? A aké iné formy trestov by ešte mohli zabrať?

Ako dieťa potrestať

Je jasné, že ak dieťa neposlúcha, ignoruje alebo sa vám dokonca vysmieva, bez trestu by sa takáto situácia nemala obísť. Aké sú však vhodné a hlavne také, ktoré v dieťati naozaj vybudujú rešpekt a autoritu voči rodičom?

Telesné tresty - áno alebo nie?

Trestanie detí fyzickými trestami rozdeľuje rodičov na dva tábory. Kým u niektorých je zopár výchovných po zadku v poriadku, iní sú zástancami tzv. “pozitívnej” výchovy, inak povedané bez trestov, vrátane tých fyzických. Tak sú vhodné alebo nie?

Psychológovia sa zhodujú, že telesné tresty deťom ubližujú a nielen fyzicky, ale aj psychicky. Okrem toho, to zanecháva zranenia aj na psychike a deťom sa nimi odovzdávajú nesprávne vzorce výchovy. V deťoch tiež vzbudzujú agresivitu a narušujú celkový vzťah s rodičmi. Odborníci tieť predpokladajú teda, že ak dieťa bolo v detstve trestané fyzickou silou, bude to pravdepodobne robiť aj na svojich deťom. Búriť sa totiž proti naučeným vzorom správania je totiž častokrát neúspešné.

Aké iné tresty zaberú?

Verte či nie, aj inými ako fyzickými trestami môžete dieťa “prinútiť” poslúchnuť, alebo mu uložiť adekvátne zadosťučinenie za jeho neposlušnosť. Nemusí ísť nevyhnutne o bitku, či facku. Čo iné teda pomôže?

 

Na “samotku”

Samotka alebo aj pár minút za dverami môže vo vás, ale aj v dieťati signalizovať niečo nepríjemné, no je to účinná forma trestu. A teda omnoho priateľnejšia ako fyzické tresty. Ak si teda dieťa za svoje správanie zaslúži trest, poslať ho na “samotku” môže byť dobrým riešením. Tůto metódu podporujú dokonca aj psychológovia, avšak s niekoľkými podmienkami.

Dieťa by v prvom rade malo vedieť za čo je potrestané a takisto aj to, koľko jeho “pobyt” na samotke bude trvať. Väčšinou sa odporúča aby sa trvanie trestu počítalo v minútach - a to v počte, koľko má dieťa rokov. Táto forma trestu je vhodná už aj pre trojročné deti a predškolákov. Deti by ste však mali posielať len na neutrálne miesto, trebárs na chodbu, naopak, nie na strašidelné miesto alebo do detskej izby, pretože efektivita trestu sa zníži a dieťa si hlavne neuvedomí, že je vlastne trestané.

"Obmedzenie slobody"

U starších detí sa metódy trestov značne rozširujú. U rodičov školákov sú čoraz viac rozvinuté metódy, ktorej princípom je čiatočné obmedzenie slobody. Dieťaťu za neposlušnosť či nesplnenie povinností môžete napríklad zakázať vychádzky, pozeranie televízie či vyhradiť presný čas, ktorý môže tráviť na mobile. Stanovené pravidlá však zakaždým dodržujte - ak teda dieťaťu zakážete televíziu na týždeň, dodržte to a nedovoľte mu ju pustiť skôr ako uplynie doba trestu. Inak sa zo všetkých trestov pre dieťa stanú len prázdne slová a nebude vás brať vážne.

Mlčanie za trest

Kým niektoré formy trestov psychológovia odporúčajú, pred metódou tzv. mlčania za trest varujú. Deti totiž mlčaniu ako trestu nerozumejú a preto ho často ignorujú, čím sa stáva neúčinným. No ak by sa vám však aj podarilo vaše dieťa potrestať mlčaním, môže to mať negatívny dopad aj na jeho psychiku. Zakazovať dieťaťu rozprávať by ste preto nikdy nemali a to v žiadnom veku.

Foto: Shutterstock