Deti poznajú veľkonočné sviatky ako šibačku, kúpačku, rozdávanie veľkonočných vajíčok alebo hľadanie veľkonočného zajka. Hoci je detské vnímanie Veľkej noci pochopiteľné, vysvetliť im skutočný význam a pôvod niektorých veľkonočných tradícií pre nich môže byť nielen obohacujúce, ale aj zaujímavé. Ako im teda vysvetliť čo Veľká noc vo svojej podstate skutočne znamená?
Vedia vaše deti, prečo sa na Veľkú noc pripravuje a je celkom iné jedlo ako po zvyšok roka, alebo aký význam majú v tieto dni veľkonočné vajíčka či kraslice? Prečo je štvrtok pred Veľkonočnou nedeľou Zelený alebo prečo máme Bielu sobotu? Ak ste to doposiaľ nevedeli ani vy, priučte sa a vysvetlite tradície veľkonočných sviatkov aj vašim potomkom.
Sviatky jari
Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom v roku a symbolizuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista po troch dňoch v hrobe. Najvýznamnejším dňom je teda Veľkonočná nedeľa, ktorá sa kvôli tomu tradične spája s pojmami ako nový začiatok či odpustenie. Kde však v tomto zmysle hľadať prepojenie s veľkonočnými vajíčkami či zajačikmi? V podstate ide o akúsi kombináciu kresťanských a pohanských zvykov. Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je kresťanským vnímaním Veľkej noci, kým hľadanie veľkonočných vajíčok symbolizuje príchod a sviatky jari. V oboch prípadoch však ide o náznak nového života a nového začiatku, a preto sa už oddávna tieto dve chápania veľkonočných sviatkov spájajú.
Zelený štvrtok
Keďže u nás sa Veľká noc nesie predovšetkým v znamení kresťanských sviatkov, je dobré vedieť, prečo jednotlivé dni oslavujeme, jeme, alebo robíme niečo, čo by sa podľa tradícií malo. Veľkonočné sviatky sa začínajú Zeleným štvrtkom, ktorý svoje pomenovanie dostal na základe príbehu “hlavného hrdinu” Veľkej noci - Ježiša Krista. Kresťania si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru s jeho apoštolmi, po ktorej ho vojaci v Getsemanskej záhrade neprávom zatkli. Okrem toho, že sa v tento deň dodržiava pôst, konzumuje sa len jedlo zelenej farby. Ide najmä o špenát, zelenú listovú zeleninu, uhorky a pod. Hovorí sa, že kto bude jesť na Zelený štvrtok len pokrmy zelenej farby, prinesie mu to šťastie a ochráni ho to pred chorobami.
Veľký piatok
Veľký piatok je z cirkevného hľadiska najväčším sviatkom v roku. Sprevádzajú ho krížové cesty, ktoré majú veriacim pripomenúť krížovú cestu Spasiteľa, ktorá je zároveň zavŕšením jeho pozemského života. V tento deň Ježiš Kristus zomrel, kvôli čomu je v tento deň povolené nosiť len čiernu alebo tmavú farbu oblečenia. V chrámoch nezvonia klasické zvony a kríž je prekrytý látkou. Na Veľký piatok zároveň platí prísny pôst. Dospelí sa môžu najesť dosýta len raz za deň, deti môžu bezmäsitú stravu v menších porciách. Keďže sa jedná o sviatočný a zároveň smútočný deň, nemalo by sa pracovať ani zabávať, ale tráviť ho duchovne.
Biela sobota
Na Bielu sobotu sa končí kresťanský 40 dňový pôst a môže sa začať jesť mäso. Hoci taktiež patrí k sviatkom, vyznačuje sa skôr pripravovaním sviatočných pokrmov a jedál, ktoré sa dávajú posvätiť. V tento deň bol Ježiš Kristus pochovaný do hrobu, podľa čoho Biela sobota dostala aj pomenovanie a symbolizuje koniec smútočného obdobia. Ďalším vysvetlením jej pomenovania je aj to, že vo všetkých domácnostiach sa koná veľké upratovanie, ľudovo nazývané “bielenie”.
Veľkonočná nedeľa
Najvýznamnejší deň veľkonočných sviatkov a zároveň zmysel Veľkej noci. Na veľkonočnú nedeľu vstal Ježiš Kristus zmŕtvych - čo pre kresťanov symbolizuje odpustenie, nový a posmrtný život. V tento deň sa v kostoloch svätenou vodou posväcujú veľkonočné pokrmy, ktoré sa vkladajú do košíkov. Posvätené jedlá sa v tento deň konzumujú trikrát do dňa, teda nahrádzajú klasické raňajky, obed aj večeru. Keďže tento deň patrí k veľkým kresťanským sviatkom, rodina sa zvykne k veľkonočnému stolu obliecť sviatočne, pomodliť a poďakovať - zvlášť v tento deň.
Veľkonočný pondelok
Na Veľkonočný pondelok sa z cirkevného hľadiska končia veľkonočné oslavy. V tento deň však na rozdiel od ostatných prevládajú pohanské zvyky, ktoré deti poznajú ako oblievačky, šibačky či hľadanie veľkonočných vajíčok a veľkonočného zajka. Je to deň, ktorý patrí zábave, oslavám a smiechu. Dievčatá sú oblievané najmä (studenou) vodou, aby boli zdravé a krásne po celý rok, za čo svojim oblievačom darujú maľované či čokoládové vajíčka. Mnoho detí sa zo všetkých veľkonočných dní teší práve na Veľkonočný pondelok a je to pochopiteľné. No určite nezaškodí, ak budú vedieť aj o ostatných tradíciách Veľkej noci a pochopia, prečo je tak významná.
Foto: Shutterstock