Jeden zo sto ľudí na svete má niektorú z porúch autistického spektra. Majte radšej oči na stopkách, dieťa s autizmom môže vyzerať inak, než si myslíte. Autizmus totiž neznamená, že sa na vás dieťa nepozrie, neusmeje, alebo sa nepríde pomaznať.

Čo to je autizmus a koho sa týka?

Ide o vrodenú poruchu niektorých mozgových funkcií, ktorá spôsobuje, že ľudia s autizmom nedokážu informácie a podnety z vonkajšieho okolia správne vyhodnocovať a okolitý svet je pre nich zle zrozumiteľný a chaotický. Porucha sa prejavuje abnormalitami v správaní. Spektrum prejavov je veľmi rozmanité, spoločným znakom všetkých osôb s autizmom je narušenie v oblasti sociálneho správania, komunikácie a predstavivosti, typické je tiež stereotypné správanie. Na jednej strane spektra môžu byť deti, ktoré neprejavujú záujem o kontakt s ostatnými, sú „uzavreté vo svojom svete“ a nedokážu bez pomoci druhých samostatne fungovať. Na druhom konci sú deti, ktoré sú v kontakte aktívne, stoja o kamarátov, ale ťažko sa orientujú v sociálnych a emočných situáciách a ich reakcie bývajú neadekvátne.

Pri neznalosti problematiky autizmu sa potom správanie týchto detí nesprávne vyhodnocuje ako provokácia, nevychovanosť, rozmaznanosť a pod. „Presná príčina autizmu nie je zatiaľ známa, vedecké štúdie dokazujú vysoký genetický podiel pri vzniku autizmu. Rizikových faktorov pre rozvoj autizmu je viacero, ale vysoké riziko existuje u mladších súrodencov detí s autizmom a tiež v rodinách, kde niekto z príbuzných vykazuje prejavy tejto poruchy. Ďalšou rizikovou skupinou sú predčasne narodené deti. Ako rizikový faktor je diskutovaný aj vyšší vek rodičov,“ hovorí psychologička Veronika Šporclová.

Aký varovný signál si obvykle všímať?

Rodičia detí, u ktorých bol neskôr diagnostikovaný autizmus, uvádzajú, že si už po prvom roku všimli menší záujem dieťaťa o spoločnú hru (posielanie autíčka, kotúľanie s loptou, prezeranie knižiek a pod.), že dieťa neprejavovalo radosť zo vzájomného kontaktu (napr. pri sociálnych hrách typu ťap, ťap, ťapušky), že nedokázalo vyjadriť svoje prianie, požiadať o pomoc (napr. ukazovaním). 

 

„Rodičov často znepokojuje aj oneskorený vývoj reči. Pokiaľ dieťa po druhom roku veku nehovorí, malo by byť poslané na podrobnejšie vyšetrenie. Rodičia sa niekedy tiež obávajú poruchy sluchu u detí, pretože dieťa nereaguje na zavolanie. Vyšetrenie sluchu väčšinou dopadne dobre a rodičia si spätne uvedomujú, že dieťa sa síce neotočilo na zavolanie, ale keď počulo v televízii obľúbený program, pribehlo ihneď aj z vedľajšej miestnosti,“ dodáva odborníčka. Hra býva u detí s autizmom v ranom veku tiež neštandardná. Deti sa dlhodobo venujú jednej činnosti (napr. splachovanie záchoda, otváranie/zatváranie dverí či zásuviek). Bežné detské hračky dieťa skôr rozoberá, manipuluje s nimi, zaraďuje ich do radu, než aby sa s nimi hralo.

Zabudnite na mýty a nečakajte na zázrak

„Typickým vžitým presvedčením je, že sa deti s autizmom nemaznajú, nemajú záujem o spoločnú hru, nepozerajú sa do očí, čo sa v praxi nepotvrdzuje. Preto i naša predstava ‚typického‘ dieťaťa s autizmom môže stroskotať. Väčšina detí s autizmom má však fyzický kontakt rada a svojim rodičom vyjadruje pozitívne city (sadnú si na kolená, objímu, dajú pusinku, pociťujú separačnú úzkosť, môžu byť na jedného z rodičov, naopak, nadmerne fixované), “ hovorí psychologička.

Zatiaľ čo celosvetovo panuje snaha odhaliť prvé prejavy autizmu už medzi 18. až 24. mesiacom veku dieťaťa, v Slovenskej republike sú často rodičia upokojovaní, že dieťa zo svojich vývojových ťažkostí „vyrastie“, znepokojenie rodičov niekedy odborníci bagatelizujú s vysvetlením, že autizmus je „módna diagnóza“, ktorú má dnes každý. Rodičia najčastejšie prichádzajú na odborné vyšetrenie až po 4. roku dieťaťa. Často sa tiež problémy dieťaťa naplno prejavia až s nástupom do škôlky a odhaliť ich pomáhajú pedagógovia. V prípade autizmu ale rozhodne platí, že čím skôr sa problémy rozpoznajú a s dieťaťom sa začne cielene pracovať na rozvoji jeho slabších oblastí, tým je prognóza lepšia.

Kam sa obrátiť?

"Prvá cesta pri akýchkoľvek pochybnostiach by mala viesť k pediatrovi, ktorý dieťa pravidelne sleduje na preventívnych prehliadkach. V prípade potreby by vám mal odporučiť ďalšie odborné vyšetrenia. Odporúčame rodičom akékoľvek odlišnosti vo vývoji a znepokojenie radšej konzultovať bez obáv, že rodičia dieťaťu uškodia ‚nálepkou‘ autizmu,“ upozorňuje odborníčka. 

„Existuje i skríningová diagnostika, kedy psychológ pôjde na konzultáciu do rodinného prostredia alebo, v prípade rodín zo vzdialenejších krajov, odborník rodinu s dieťaťom pozve na osobnú konzultáciu. Cieľom odborného poradenstva a skríningovej diagnostiky je odhaliť riziko prítomnosti autizmu u dieťaťa a odporučiť ďalší postup,“ dodáva na záver skúsená psychologička. 

Foto: Shutterstock