Príkrmy: domáce alebo kupované?

Priznávam, že pri prvom synovi som celkom rada varila. Bol to taký môj rituál, vďaka ktorému som mala pocit, že robím všetko úplne správne a najlepšie. Lenže keď sa potom narodil druhý syn a neskôr tretí, prešla som ku kupovanej dojčenskej výžive v pohárikoch.

Bolo to praktickejšie, pretože sa dali ľahko prenášať a kdekoľvek servírovať, a hlavne som mala záruku, že táto výživa podlieha najprísnejším kontrolám. Dnes navyše zoženiete dojčenské príkrmy v moderných praktických obaloch, ktoré sú nerozbitné a dajú sa dokonca ohrievať v mikrovlnke. Ušetríte čas a máte istotu, že v príkrme nájdete to, čo by tam malo byť.

Čomu dať prednosť?

Veľa mamičiek je stále presvedčených o tom, že najkvalitnejšie je to, čo dieťaťu doma samy pripravia. Väčšina odborníkov však hovorí, že bezpečnejšie je kupovať už hotovú dojčenskú výživu, a to preto, že v prípade domácej výroby nemáte záruku kvality nakúpených surovín.

Myslí si to i detská lekárka Marta Šimunková, ktorá vrelo odporúča pre malé bábät- ká príkrmy v garantovanej biokvalite. „Hoci si každý myslí, že bio je len reklamný trik, ako predať normálne potraviny drahšie, v prípade detských príkrmov to neplatí. Mám osobnú skúsenosť, kedy som bola na biofarme, odkiaľ pochádzajú suroviny pre dojčenskú stravu.

Pôda, kde sa pestuje zelenina a pasú sa zvieratá, nikdy nepoznala DDT, ktoré v zemi pretrváva desiatky rokov. Detská výživa je najsledovanejší potravinársky produkt, ktorého čistota má takmer farmaceutickú kvalitu. Pôda je totiž zárukou zdravej výživy. Aj keď si vypestujeme doma v záhradke zeleninu, nikdy vlastne nevieme, čo všetko už pôda prijala.

Viete presne, ktoré hnojivo a v akom množstve použiť? Ani všetko živočíšne hnojivo nie je pre vysoký obsah dusitanov vhodné. A nepostrekuje váš sused kríky a stromy pesticídmi? Ako ďaleko leží váš pozemok od cesty?

To sú príklady znečistenia, ktoré si väčšinou neuvedomujeme. Výrobcovia dojčenskej výživy sú však povinní kontrolovať množstvo škodlivín vo svojich výrobkoch a prí- pustné je len nulové množstvo,“ vysvetľuje detská lekárka.

Keď doma, tak čo najkvalitnejšie!

Rozhodli ste sa predsa len pre varenie doma? Potom nezabudnite, že aj „príprava“ doma má svoje pravidlá. Ak máte záhradku a v nej pestujete zemiaky alebo mrkvu, ideálne je nechať si vypracovať chemický rozbor a v prípa- de, že je všetko v poriadku, pokojne môžete variť doma. Pokiaľ záhradku nemáte, „ostáva“ vám nakupovať v obchodoch.

„U malých bábätiek sa prihováram za priemyselne pripravené produkty v biokvalite. Len čo však dieťa opustí postieľku, začne liezť a ochutnávať psie granule, hlinu, domáci prach, je už biokvalita len pomyselnou hodnotou,
aj keď u detí by som sa vyhýbala nesprávne pestovaným produktom: karfiolom, mrkvám, kalerábom veľkosti futbalovej lopty. To sú neklamné známky výrazného prihnojovania bohviečím.

Rozumnou alternatívou sú potom domáce produkty z vlastnej čistej záhradky alebo od našich overených farmárov,“ odporúča doktorka Šimunková. Potraviny by mali byť vždy čerstvé, bez známok „chemizácie“.

„V žiadnom prípade nemožno použiť nahnité alebo plesnivé produkty. Napriek tomu, že by mamičky nikdy plesnivú či zhnitú časť dieťaťu vedome nepodali, spóry a mycélia plesní pravdepodobne prestupujú celým kusom,“ varuje lekárka. Mäso by potom malo byť vždy prvotriedne, od osvedčeného chovateľa.

„V súčasnosti nie je zárukou kvality ani nákup v supermarkete, ktorý nakupuje lacnejšie mäso od niektorých zahraničných dodávateľov. Mať osvedčeného vlastného farmára je na nezaplatenie,“ radí pediatrička. 

Ako uchovávať príkrmy?

Len čo začínate s prikrmovaním, je jasné, že kým si dieťa zvykne na novú chuť, chvíľu to potrvá. U niektorých dlhšie, u iných zase kratšie. Ja som so svojimi tromi synmi, našťastie, nikdy problém nemala. Boli to žrúti, ktorým okrem materského mlieka chutilo všetko, čo som im dala do pusy.

To moje kamarátky také šťastie nemali. Čo príbehov okolo jedla som si vypočula! Pokiaľ teda kupujete hotový príkrm, počítajte s tým, že spočiatku ho vaše dieťa celý nezje. Čo so zvyškom?

„Bohužiaľ, odpoveď je jednoznačná. Určite nepatrí do chladničky. Len čo sa pohárik otvorí, nespotrebovaný zvyšok patrí do koša alebo ho môže dojesť mamička či použiť do omáčky alebo polievky. V prvom roku života by som neriskovala, že sa do otvoreného pohárika dostanú baktérie a vírusy, ktoré spôsobujú u bábätiek veľmi nepríjemné a nebezpečné hnačky.

Aj v chladničke sa množia veľmi nebezpečné listérie čiže baktérie, ktoré vyvolávajú vážne ochorenia. Nový deň, nový pohárik,“ dôrazne odporúča doktorka Šimunková.

Zmrazené: áno, či nie?

Len čo vaše dieťa dosiahne batoľací vek, môžete si trúfnuť i na zmrazený hotový pokrm, a to za predpokladu, že bol pripravený podľa správnych hygienických pravidiel sterility a že pri príprave nemohlo byť jedlo kontaminované napríklad salmonelou (nebezpečenstvo hrozí v surových vajciach), shigellou (z povrchu surovej zeleniny), kampylobaktériami (obvykle v nedostatočne prepečenom kuracom mäse) a inými patogénnymi baktériami.

„Príprava takého jedla je náročnejšia, pretože v jednej časti kuchyne je nutné suroviny čistiť a v inej ich spracovávať tak, aby nedošlo ku skríženiu ‚špinavej‘
a ‚čistej‘ prevádzky ako vo veľkovýrobe. Na nespracované mäso a zeleninu použite iné doštičky, iné nástroje, ako na porciovanie a spracovanie
už hotových jedál.

Po rozmrazení takého pokrmu je nutné jedlo vždy starostlivo spracovať. Je to trochu zložité, preto som zástancom hotových príkrmov, pri ktorých je pri správnej manipulácii po otvorení riziko črevnej infekcie minimálne,“ radí pediatrička.