Dnešná generácia mariek a dcér si je dnes omnoho bližšia, ako si kedy boli predchádzajúce generácie. Tridsaťšesťročná matka a jej osemnásťročná dcéra sa dnes môžu deliť nielen o čiastočne spoločný šatník a kolieskové korčule, ale aj o svoje sexuálne tajomstvá alebo zmätky vo vzťahu. Podľa nedávno urobeného výskumu v Amerike ráta 71 % žien medzi 21 a 54 rokmi svoju matku medzi svoje najlepšie kamarátky. Aj napriek všetkému však podľa odborníkov také priateľstvo prináša skôr viac nástrah než úžitku. Prečo?

Doba sa mení, generačné priepasti sa vytrácajú a doba, kedy deti svojim rodičom vykali a každú nedeľu sedeli s vymydlenými ušami pri nedeľnom obede, zaváňa pravekom. Ešte nikdy v histórii si dospievajúce deti a rodičia neboli bližšie. Dcéry so svojimi matkami chodia shoppingovať, komentujú si svoje statusy na Facebooku a sprisahanecky rozoberajú vyrysované svaly mladíkov na filmových plagátoch. Na prvý pohľad na tom nemôžete nájsť žiadnu chybu.

Je predsa dobré mať vďaka Facebooku prehľad o tom, s kým sa moje dieťa kamaráti, a zároveň mu byť tak blízko, aby ma rešpektovalo ako parťáka a nemalo dôvod mi vytýkať, že nič nechápem, keď ani neviem, kto je Robert Pattinson. A čo môže byť lepšie v dnešnom neistom svete, ako keď dá dcéra prednosť tomu stráviť sobotný večer so svojou mamou, ako by sa potulovala po diskotékach s bohviekým? Aj napriek všetkým týmto svetlým vyhliadkam sa však odborníci zhodujú v tom, že prílišné kamarátstvo vo vzťahu matky a dcéry môže prekvapivo napáchať viac škody než úžitku.

Kamarátka nezakazuje

Tým prvým zádrhom je ženský mozog, ktorý ovládajú predovšetkým emócie. Každé priateľstvo žien v akomkoľvek veku je vždy zložitý kokteil vzťahov a emócií. To, čo jeden deň vyzerá ako nezničiteľná pevnosť, na druhý deň sa môže premeniť na pustú púšť, aby sa to tretí deň zmenilo na romantický zámok. U matky a dcéry sa k zložitým ženským emóciám ešte navyše pridáva jedinečný vzťah, ktorý sa považuje za vôbec najpevnejšie puto. Matka je a vždy bude tá prvá starostlivá a teda hlavná persóna, od ktorej sa nikdy nie je možné celkom odpútať a od ktorej sa budú vyvíjať nasledujúce vzťahy jej dcéry. A práve to ju bude vždy  zároveň zásadne odlišovať od roly najlepšej kamarátky. Základným predpokladom dobrého priateľstva je, že obe kamarátky sú si rovné a obe v tom „idú spolu“. 

„Vo vzťahu matky a dcéry by si však matka mala niektoré veci nechávať pre seba a nemala by zaťažovať dieťa svojimi problémami, ten vzťah má jednoducho inú kvalitu a iné parametre,“ vysvetľuje PhDr. Kateřina Figallová z psychoterapeutického centra Anděl. To, čo ich odlišuje od bežného priateľstva, je nutná hierarchia, ktorá je potrebná preto, aby dcéra neskôr dokázala viesť svoj vlastný život. „Matka má dieťaťu ukazovať, ako sa s čím vyrovnávať, učiť ho a byť ďalej vo svojom poznaní a skúsenostiach. Mama nie je len kamarátka, ale hlavne rodič. Môže dcére niečo zakázať, to kamarátka napríklad nemôže,“ dodáva Kateřina Figallová.

 

Moja najlepšia kamoška

Matky, ktoré sa snažia svojim dcéram čo najviac priblížiť a stať sa tou najlepšou kamoškou, často samy pripravujú pascu nielen pre seba, ale hlavne pre svoju dcéru. Tá si zvykne, že sa môže s akýmkoľvek problémom zveriť svojej mame, ktorá jej pomôže všetko vyriešiť. Postupne stráca dôveru sama v seba, pretože je tu predsa mama, ktorá to vie vždy najlepšie. A pokiaľ má neskôr urobiť nejaké vlastné rozhodnutie, zistí, že to nedokáže. Vďaka mamičke si totiž mohla dovoliť vnútri zostať malým dievčatkom. 

Matka v úlohe najlepšej kamarátky väčšinou potom zostane aj v prípade, že do hry vstúpi partner jej dcéry, a miesto aby mu pozíciu uvoľnila, odsunie ho na vedľajšiu koľaj. „Nedôjde potom k prirodzenej separácii dcéry od rodičov, kedy si matka musí pripustiť, že jej dcéra možno vidí svet inak. Prílišné kamarátstvo vo vzťahu bráni takej separácii a vedie k takzvanému symbiotickému vzťahu, ktorý bráni osamostatňovaniu. Predsa nenecháte odísť najlepšiu kamarátku! Také deti potom dlho svojich rodičov bránia a chránia, a dlho trvá, kým si priznajú, že v ich vzťahu mohlo byť niečo nesprávne,“ hovorí Kateřina Figallová, ale dodáva, že to neznamená, že by pre priateľstvo vo vzťahu matky a dcéry nebolo miesto, práve naopak.

„Matka má svoje dieťa podporovať, stáť na jeho strane a dávať mu pocit blízkosti, čo sú všetko atribúty priateľstva, ale zároveň sa od najlepšej kamarátky líši v tom, že mu, navyše, musí vedieť dať hranice, ktoré dieťa potrebuje, aby získalo pocit bezpečia a istoty. Mama je tu na to, aby ma vypočula a povedala mi, že s týmto ti môžem skúsiť pomôcť,“ dodáva. Keď sa blízkeho kamarátstva s dcérou nechce vzdať, môže zaberať partnerovo miesto a dcéra sa potom trápi výčitkami, že nie je s mamou.

Odovzdávania ženstva

Pokiaľ sa vrátime k tradičnému modelu, ktorý v rodinách fungoval predtým, zdieľali dcéry so svojimi matkami predovšetkým starostlivosť o domácnosť a boli zodpovedné za tradičné rodinné hodnoty a rituály. A práve odovzdanie „ženstva“ sa podľa Kateřiny Figallovej vytráca v dnešnom výrazne maskulínnom svete.

„Vzťah medzi matkou a dcérou je úplne špecifický vzťah. Je to ženská línia, ktorá nesie nejakú kvalitu celého rodu a odovzdáva ženstvo, čo predstavuje nielen materstvo, ale aj kvality, ako je zdieľanie, súdržnosť, kruh, v ktorom je miesto pre každého, starostlivosť, podpora, bezpečie a jednoducho také to široké ženské srdce. A jeho úlohou je to odovzdávať ďalej, čo je úplne iná vec než kamarátstvo,“ hovorí odborníčka na záver.

Foto: Shutterstock