Už pri narodení bábätka je možné aspoň ako tak odhadnúť, na ktorého z rodičov sa podobá viac. Ale zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo znamená tzv. vymenená dedičnosť? Prečo je chlapec viac podobný mame a dcéra sa viac podala na otca? V nasledujúcich riadkoch vám všetky tieto súvislosti vysvetlí odborníčka.

Hovorí sa, že dievča je celá mama a syn akokeby otcovi z oka vypadol. No čo v prípade, ak je to naopak? My sme sa pozreli na to, ako je to s dedičnosťou v skutočnosti.

Dedičnosť neovplyvníme

Na začiatok je nutné povedať, že dedičnosť je veľmi komplexný pojem a o tom, aké povahové či výzorové črty zdedí dieťatko po svojom rodičovi - či už matke alebo otcovi - sa nedá ovplyvniť, rozhodne sa o tom v okamihu oplodnenia.

“Vajíčko – pohlavná bunka mamy splynie so spermiou – pohlavnou bunkou otca, takže každý z nás získa náhodnú polovicu genetickej informácie od jedného a druhú polovicu genetickej informáciu od druhého rodiča. Je to rovnako v prípade, že oplodnením vznikne chlapček alebo dievčatko. Tu je jediný rozdiel v tom, že pri vzniku dievčatka odovzdáva otec svoj X chromozóm, pri vzniku chlapčeka zase Y. Sme teda vždy unikátnou kombináciou našich rodičov. Kompletnú genetickú informáciu získavame už v momente oplodnenia.“ vysvetľuje genetička RNDr. Jaroslava Babková, PhD., z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Silnejší vyhráva

V prvom rade sa teda v okamihu oplodnenia rozhodne o pohlaví dieťaťa. Ale čo ďalej? Čo determinuje jeho povahové a výzorové vlastnosti? Ako ich získa, alebo v akom pomere sa na ňom prejavia vlastnosti matky a otca? Odborníčka to opisuje takto: “Dedičnosť funguje na princípe - silnejší vyhráva. To znamená, dostanem jednu informáciu od otca, jednu od mamy a kto má takpovediac silnejší vplyv vyhrá a prejaví sa u potomka. Takto sa dedí napríklad výskyt pieh na tvári. Ak matka odovzdá informáciu o tvorbe pieh a otec nie, pehy sa vytvoria, lebo tento príkaz matky je dominantnejší a vyhrá nad otcovou informáciou pehy netvoriť.“  

Druhá skupina znakov je ale podľa nej komplexnejšia. „Tam svoju úlohu zohráva viac než jeden gén a medzi nimi nevládne jednoduchý vzťah dominancie a recesivity, ale komplexnejšie interakcie. Inými slovami, informácie z viacerých génov od otca a od matky sa zložitejšie miešajú, a teda znak dieťaťa je výsledok komplikovanej siete mnohých génov a neraz aj prostredia.“ približuje doktorka Babková.

 

"Vymenená" dedičnosť

Je prirodzené, ak rovnaké pohlavie dedí vlastnosti po príslušnom rodičovi, lepšie povedané, ak je dcéra podobná mame a syn zasa otcovi. Čo však v prípade tzv. “krížovej”alebo vymenenej dedičnosti, kedy je to naopak?

V tomto prípade (ako aj v každom inom) majú významnú úlohu pohlavné chromozómy, teda chromozóm X a Y. „Chlapec dostáva X chromozóm od matky, otec mu odovzdá Y chromozóm, preto chlapci dedia dôležité znaky výlučne po mame. Výlučne po otcovi sa dedí to, čo je uložené na Y chromozóme, kde sa vzhľadom na celú našu genetickú výbavu nachádza len pár génov. Y chromozóm môže dostať od svojho otca len chlapček. Väčšinou ide o gény, ktoré riadia vývin chlapčeka mužským smerom a nemajú jasný prejav.“ približuje RNDr. Jaroslava Babková PhD.

Ako sme už spomínali, v dedičnosti platí pravidlo “silnejší vyhráva”. Aj preto existuje pravdepodobnosť, že gény od rodiča, ktoré sú “silnejšie” alebo dominantnejšie, prevládnu.

Na X chromozóme, ktorý “vlastnia” obaja rodičia sa nachádza viac génov. Ak teda otec odovzdá pri oplodnení X chromozóm, determinuje to dievčatko. A pokiaľ sa na tomto chromozóme nachádza viac dominantných génov, dievčatko zdedí viac vlastností po otcovi.

Ako sa dedí povaha?

Tá sa zväčša dedí po oboch rodičoch a záleží len na tom, od ktorého dieťa zdedí viac vlastností.

„Správanie je veľmi komplexný prejav, ktorý závisí od génov, ale z veľkej časti je dotvorený a ovplyvnený prostredím, takže správne smerovanie dieťaťa a stimulujúce prostredie môže veľmi modulovať efekt génov. Samozrejme, biologický základ tam vždy je,“ vysvetľuje genetička. A na záver dodáva: “Ak rodičia majú napríklad problémové správanie, dieťa sa stane problémovým najmä preto, lebo vidí vzorec tohto správania u rodičov. Problémovosť teda nie je znak, ktorý zdedíme, isté povahové črty áno, tie sa však dajú modulovať prostredím.“ 

Foto: Shutterstock