Rozmaznávanie detí je téma, ktorá rodičov rozdeľuje na dva tábory. Kým jedna skupina tvrdí, že každou pomocou či povolením dieťa rozmaznávate, tí druhí mu dovolia takmer všetko bez toho, aby mali pocit, že ho rozmaznávajú. Kde teda nájsť zlatú strednú cestu? Prečítajte si vysvetlenie odborníkov, ktorí vysvetľujú, kde by mali byť v (ne)rozmaznávaní detí hranice.

Minulé generácie zvyknú odsudzovať napríklad to, ak ste dieťa pri zamrnčaní vzali na ruky a okamžite to vyhodnotili ako rozmaznávanie. Dnes je už našťastie iná doba, ktorá poskytuje aj nové pohľady na správanie, ktorým by ste mohli svojho potomka rozmaznať. Odborníci približujú najčastejšie situácie.

Ak dieťa zaplače a vezmete ho na ruky = NErozmaznávate ho

Poznáte to? Najmä od okolia mnoho mamičiek často počúva “rady”, ako nechať dieťa vyplakať a nebrať ho na ruky zakaždým, keď zaplače - aby ste ho nerozmaznali. Je to však takto správne? „Novorodenca nemožno rozmaznať. Pokiaľ sa vaše dieťa upokojí, ak ho vezmete na ruky, potrebuje byť vzaté na ruky. Dôležitejšie však je, že nadobudne istotu, že zareagujete na jeho potreby,“ hovorí doktorka Maurice J. Elias, ktorá je autorkou knihy Emocionálne inteligentný rodič.

A dôvod? Jeho pôvod by sme mohli hľadať už v počiatkoch života, veď dieťa je predsa prirodzene závislé od matky a najmä v prvých mesiacoch života si jej pozornosť či uspokojenie základných životných potrieb vyžaduje práve pomocou plaču či mrnčania. Je to totiž dôležité pre jeho prežitie a vývoj. Nie je preto správne nechať dieťa vyplakať a to ani v prípade, ake ste si istá, že je nakŕmené, prebalené a nič mu nechýba. U bábätiek ide častokrát aj o potrebu fyzickej blízkosti s mamičkou či nepohodlia. Vziať teda dieťa na ruky keď zaplače nie je rozmaznávanie, tým mu ponúkate len svoju pozornosť, lásku a blízkosť, ktoré sú pre jeho zdravý vývoj nesmierne dôležité. Ak sa dieťa cíti milované a v bezpečí, vtedy je spokojné.

Ak trávite všetok čas s dieťaťom = NErozmaznáte ho

Tento pohľad na rozmaznávanie detí pravdepodobne takisto pochádza z dávnych čias, v ktorých sa tradovalo, že dieťa by sa malo čím skôr naučiť samostatnosti. Hoci je to pravda, aj v tomto prípade treba nájsť zlatú strednú cestu. Aj keď s dieťatkom nemusíte tráviť každú jednu voľnú sekundu, nemali by ste ho ani nechať robiť si čo chce. V prípade batoliat je na dieťa takisto nutné dozerať, avšak napríklad pri hre ho nechajte hrať sa samostatne. Hoci ste pri ňom, sledujte ho ako sa samo hrá. Nemusíte mu podsúvať hračky ani neustále hovoriť. Len ho nechajte hrať sa.

 

V prípade iniciatívy dieťaťa sa s ním samozrejme zahrajte. Dieťa si buduje aj týmto spôsob schopnosť sociálneho kontaktu, ako aj pochopenia okolitého sveta. Má to pre neho mnoho výhod, pretože v jednom prípade sa učí samostatnosti, no zároveň má svoju mamičku vedľa seba a cíti sa v bezpečí.  Takže áno, aj keď s dieťatkom trávite takmer všetok voľný čas a venujete sa mu, neznamená, že ho rozmaznávate.

Ak dieťa spraví chybu a odpustíte mu = NErozmaznáte ho

Chyby a omyly sú prirodzenou súčasťou našich životov, nemenej ani tých detských. Hoci sú iné ako chyby dospelých, aj tie malé stvorenia sa ich môžu dospustiť. No v tomto prípade je dôležité vedieť, že ak aj k takejto situácii dôjde a vy dieťaťu odpustíte bez väčšieho trestu, nie je to rozmaznávanie. Samozrejme, závisí aj od toho, o akú vážnu situáciu ide a takisto od toho, či je to dieťaťu prirodzene ľúto. Až po zvážení týchto dvoch faktorov je vhodné začať uvažovať o potenciálnom treste, resp. neuvažovať o ňom vôbec a svojmu potomkovi odpustiť.

“Podmienená láska je formou psychologickej kontroly, ktorá je pre dieťa veľmi škodlivá. Naopak, deti majú vedieť, že ak pochybia, sú stále v poriadku a hodnotné, a chybu môžu napraviť,” vysvetľuje Alfie Kohn autor knihy Mýtus rozmaznaného dieťaťa.

Je nutné však upozorniť na to, že deťom by ste nemali odpustiť a prepáčiť všetko. Deti potrebujú hranice, aby vedeli čo sa smie a čo už nie. Ak však spravia niečo naozaj neumýselne a mrzí ich to, je im dôležité odpustiť. Len tak vyrastú v zdravo sebavedomého a empatického človeka, ktorý sa bude vedieť poučiť z vlastných chýb.

Foto: Shutterstock