Otázka
Náš chlapček má 2,5 roka. Usína vo svojej postieľke, vo svojej izbičke (ktorá je zároveň hneď vedľa našej spálne a vždy má k nám otvorené dvere, tlmené osvetlenie má celú noc). Po prečítaní rozprávky vyžaduje prítomnosť rodiča a tesne pred spaním chce držať za ruku.
Usína pokojne a bez problémov. Je tu však niečo, čo by som rada odbúrala. Pravidelne sa v noci budí (niekedy nad ránom, inokedy o polnoci) a nechce ostať v postieľke. Volá mamička, mamička, a potom príde k nám do postele, hneď zaspí a spí tak až do rána.
Vzhľadom na to, že som na začiatku tehotenstva a o pár mesiacov sa rozrastieme o ďalšieho člena, rada by som konečne vyriešila synkovo pokojné a plynulé spanie po celú noc. Nechcem však nič robiť násilím. Rady typu: „Nechajte dieťa pár dní v noci vyplakať a ono si zvykne“ sa mi priečia. Čo by ste nám odporučili?
Odpoveď
Mgr. Tereza Beníšková: Každý človek sa za noc niekoľ kokrát zobudí. Väčšina z nás však dokáže ihneď zase zaspať, takže si ráno ani nepamätáme, že sme boli hore. Váš chlapček je však zatiaľ zvyknutý, že kedykoľvek je hore, ste pri ňom. Obvykle usína s tatkom alebo s maminkou za ruku, preto keď sa v noci zobudí, pochopiteľne vyžaduje vašu prítomnosť.
Teraz máte na výber niekoľko možností. Môžete skúsiť naučiť chlapčeka po dobrom usínať večer bez vašej prítomnosti, potom je pravdepodobné, že bude sám usínať aj pri nočných prebúdzaniach. Možno sa vám to podarí, možno nie. Pokiaľ neuspejete, odporučila by som kúpiť väčšiu posteľ a synčekovej prítomnosti vo vašej posteli sa nebrániť.
Sú rodiny, ktoré spia takto pospolu i niekoľko rokov a všetkým to vyhovuje. Alebo môže niekto z rodičov spať s ním v izbe. V niektorých kultúrach je bežné, že deti s rodičmi spia v posteli dlho, pre iné kultúry je to nepredstaviteľné. Záleží na tom, ako to s manželom cítite vy dvaja.