Poradiť si s neposlušným dieťaťom je niekedy poriadne náročné, ba až nemožné. No mali by ste si uvedomiť, že deti sú naše zrkadlo a preto aj ich (ne)poslušnosť môže prameniť aj z toho, ako sa k ním správate či s nimi komunikujete. Ak si už neviete rady, skúste tieto rady pedagogičky, vďaka ktorým naučíte deti poslúchať.
Teraz ruku na srdce. Ak chcete dieťa “prinútiť”, aby poslúchlo, ako sa pri tom správate, tvárite, čo hovoríte? Ak trebárs kričíte z inej miestnosti, dávate mu takmer desať príkazov naraz a to všetko ešte nahnevaným tónom, nečudujte sa, ak vás bude ignorovať a neposlúchne. Skúste to preto inak. Zaraďte do bežnej komunikácie s dieťaťom tieto frázy a uvidíte, ako sa jeho správanie zmení k lepšiemu. Ktoré by ste teda mali pravidelne používať?
“Prosím”
Základná fráza, ktorú už odmalička deti učíme, no vo vzťahu k nim ju žiaľ veľakrát zabudneme použiť. Slovíčko “prosím” je pritom skutočne zázračné. A to vo všetkých situáciách. Keď dieťa nechce ani za svet poslúchnuť, namiesto vety s rozkazovacím tónom typu “Choď si upratať izbu”, skúste použiť o niečo milší tón a doplňte tam to slovíčko. “Choď si upratať izbu, prosím” znie už lepšie a aj keď sa možno hneď nedočkáte úspechu, nevzdávajte to. Už len to, že na dieťa budete hovoriť milším a prívetivejším tónom, zaujme jeho pozornosť. Pokiaľ je zvyknuté, že na neho kričíte, toto ho zrejme prekvapí a s veľkou pravdepodobnosťou aj poslúchne.
“Si šikovný/á”
Pochvala má neuveriteľnú moc. A v prípade detí to platí dvojnásobne. Hoci je prirodzené, že dieťa v útlom veku ešte nevie a nemôže zvládať činnosti, ktoré zvládajú dospelí, dovoľte mu to. Je logické, že dieťa ešte nevie tak dokonale umyť riad, naliať čaj alebo si správne zaviazať šnúrky. No napriek tomu ho za to pochváľte. Chváľte ho často a veľa a to aj vtedy, keď s výsledkom nie ste spokojní. Docielite tým mnoho. Okrem toho, že u svojho dieťaťa budujete sebavedomie, pomáha to aj vášmu vzájomnému vzťahu. Keď sa dieťa cíti ocenené, odrazí sa to aj na jeho správaní. Bohužiaľ, platí to aj naopak.
“Môžem ti pomôcť?”
V tomto prípade je to veľmi podobné. Keď sa dieťa učí vnímať svoju osobnosť, je prirodzené, že chce všetko skúsiť. Chce zistiť, čo všetko dokáže a preto sa stáva veľmi iniciatívnym, aj čo sa týka pomoci. Odrazu chce byť všade a všetko robiť, veď je už predsa “veľké”. Takémuto záujmu by ste sa mali tešiť, no u rodičov sa vo väčšine prípadov deje presný opak. Dobre totiž viete, že vy to urobíte lepšie ako vaše dieťa. Napriek tomu mu však dajte priestor. Neodstrkávajte dieťa len preto, že to (ešte) nespraví tak dobre ako vy. Použite radšej vetu “Môžem ti pomôcť?” a uvidíte, ako sa dieťa zachová. Nechcite mať všetko dokonale pod kontrolou, nechajte veci aj na dieťa.
“Som tu pre teba”
Je jasné, že deti sú poriadnym “požieračom” energie a najmä pre mamičky je chvíľa pre seba naozajstným vykúpením. No hoci máte potrebu byť chvíľu sama a venovať sa iba sebe, dieťa neodbíjajte ho tým, že teraz nemáte čas. “Ak sa im takýchto odpovedí bude dostávať častejšie, povedia si, že vlastne vôbec nemá zmysel sa vás niečo pýtať, a tak sa môže stať, že prestanú úplne komunikovať.“ hovorí Suzette Haden Elgin, Ph.D., zakladateľka Ozark Centra pre štúdiá jazyka v Huntsville, Arkansase. Naopak skúste to nahradiť vetou “Som tu pre teba” alebo “Mám toľko času, koľko chceš” a to aj vtedy, ak to možno nie je pravda. Dieťa potrebuje cítiť prítomnosť a lásku rodiča, aj keď už nie je malé. Potrebuje cítiť a vedieť, že zakaždým sa má na koho obrátiť. Na rodiča, ktorý ho vždy vypočuje a bude tu vždy pre neho. Týmito frázami sa začne váš vzájomný vzťah budovať a transformovať na úplne inú úroveň. Pocítite to takmer ihneď, ako ich začnete používať, tak to spravte už dnes!
Foto: Shutterstock