Konflikty a krízové situácie patria ku každodennému životu s deťmi. Tomu sa nedá zabrániť. Nech už nastávajú akékoľvek nepríjemné chvíle či dokonca obdobia, je potrebné si opakovane uvedomovať, že dieťa potrebuje rodičovskú spoluúčasť, pomocnú ruku a pocit, že s problémami sa na svojich rodičov môže bez obáv obrátiť. Pocit dôvery a prijatia zo strany rodiča je rozhodujúci prvok, ktorý dieťa hlboko ovplyvňuje.

Začať od seba

Ako rodičia máme na seba často príliš vysoké a nereálne požiadavky v snahe vychovať dieťa správne. Dôležité však je, aby dieťa vyrastalo v láskavom prostredí, s milujúcimi rodičmi, ktorí ho prijímajú a rešpektujú ako jedinečnú bytosť. Základom je usilovanie sa o otvorenú komunikáciu v rodine a prejavenie svojho záujmu o dieťa v dostatočnej miere bez kladenia zbytočných požiadaviek ako na dieťa, tak aj na ostatných členov domácnosti. Nezanedbateľné, a pre vývoj dieťaťa významné, je upevňovanie vzťahu medzi ním a rodičom počas spoločne stráveného času.

Pravidlá?

V rodinách, kde sa vyskytujú tzv. problémové deti, sú častou príčinou nevhodné výchovné postupy zo strany rodičov. Rodičia nevedia poskytnúť svojmu dieťaťu dostatočný dohľad, stanoviť jasné pravidlá a ciele, nesprávne prejavujú svoj nesúhlas s nevhodným správaním dieťaťa, vyhýbajú sa konfrontácii a v krízových situáciách nie sú schopní reagovať inak ako emotívne, najmä krikom. S deťmi konajú podľa svojho momentálneho rozpoloženia a nereagujú na konkrétnu situáciu, ale na dieťa ako také, negatívnym odmietaním osobnosti dieťaťa a kritikou.

Pokusy o disciplínu v tejto rodine zlyhávajú, pretože dieťa začne rodičov ignorovať. Na rad prichádzajú zvyčajne ďalšie emotívne scény... Nevhodný výchovný postup zo strany rodiča sa môže prejaviť na správaní dieťaťa a jeho emocionálnom prežívaní. Emócie sú mocným elementom. Môžu náš život zruinovať, ale tiež ho vybudovať k lepšiemu obrazu. Ide o to, či zaujmeme tzv. reaktívny alebo proaktívny postoj. Zatiaľ čo reaktívne správanie je inštinktívne a teda nevedomé, proaktívne je vedomé a hodnotovo motivované. Namiesto okamžitej úľavy, keď sa človek vykričí alebo niečo rozbije, ide ruka v ruke s porozumením a komunikáciou o svojich pocitoch. Čo cítim, prečo to cítim, kde to má príčinu, a ako to, čo cítim, prejavím. Zároveň si musíme ako rodičia dať pozor, aby sme ani jednu emóciu dieťaťu nezakazovali, aj keď ju ešte nevie prejaviť podľa našich predstáv.

 

Od nevedomia k vedomiu

Psychické týranie a citové, emocionálne týranie je zaradené pod termín aj ako nesprávne psychické zaobchádzanie. Na rozdiel od pojmu týranie, zahŕňa tento termín správanie zámerné aj nezámerné, neúmyselné. Mnohí rodičia si devastujúci vplyv svojho správania vôbec neuvedomujú. Dieťa ani nemusí vykazovať viditeľné stopy takejto formy týrania, ale ohrozený je jeho duševný vývoj. Dôležité sú aj faktory ako osobnostné predpoklady, temperament a odolnosť dieťaťa.

Prejavy a následky

Akákoľvek násilná výchova dieťaťa mu ubližuje tým, že mu nie je priznané právo byť svojbytnou osobnosťou. Dieťa má potom poškodené vedomie vlastnej hodnoty a nie je možné, aby sa v ňom vyvinul rešpekt a úcta k sebe, ostatným ľuďom a v neposlednom rade aj k rodičom. Ak nie je dieťaťu priznané právo na vlastnú identitu, potom stráca samostatnosť, svojprávnosť a autonómiu, a neuznáva ich ani u druhých ľudí.

U detí, ktoré majú málo pozornosti a nemajú emocionálnu podporu a blízkosť, sa skoro rozvinie pocit opustenosti, a začnú si pripadať bezmocné. Následne hľadajú spôsob, ako nadviazať kontakt so svetom tým, že sa správajú nepríjemne a negatívne, často až agresívne, čím upútavajú pozornosť svojho okolia. Agresivita u detí sa prejavuje už v predškolskom veku, a stojí za ňou hlavne frustrácia a úzkosti. Napríklad depresia je tiež agresia, ale zameraná dovnútra. Psychické týranie môže zanechať v dieťati hlboké stopy, pokriviť jeho pohľad na svet a seba samého. To, do akej miery sa následky psychického týrania na ňom prejavia, sa pritom odvíja nielen od intenzity, závažnosti a dĺžky trvania, ale aj od citlivosti dieťaťa.

Dieťa si tieto zranenia nesie do dospelosti, kde ho ovplyvňujú v rôznych oblastiach života. Častými prejavmi nesprávnej výchovy sú telesné, duševné či citové oneskorenie vo vývoji, citová plochosť, nedôvera, afektívne výbuchy, impulzivita, nápadná pasivita alebo agresia, nízke alebo extrémne vysoké sebavedomie, strach z potrestania, neistota vo vzťahoch, neschopnosť ich nadväzovať, sebaobviňovanie, egocentrizmus, neurotické prejavy, depresia, neprimerané reakcie na bolesť, častá chorobnosť dieťaťa, sklony k obezite, vznik závislostí či poruchy príjmu potravy. Najsmutnejšia správa, ktorá je výsledkom dlhoročného zahraničného výskumu, uvádza, že respondenti, ktorí označili, že sa stretli s uvedenými formami násilia dovtedy, než prišli k výskumu, to nepokladali za týranie. Vnímali ich ako výchovnú praktiku a zaslúžený trest za svoje priestupky. 

Foto: Shutterstock