Keď malé dieťa plače a nedá sa utíšiť, človek by najradšej plakal s ním. Rodičia sú tu však od toho, aby prišli plaču na kĺb a pokúsili sa odstrániť jeho príčinu. Vedeli ste, že možno mu stačí len správne porozumieť?
Dôvody na plač
Mnohým rodičom už vŕtala v hlave otázka, prečo práve ich dieťa tak strašne plače, i keď k tomu z ich pohľadu nemá žiadny dôvod a susedove je tichučko. Podľa psychológov pomáha predovšetkým prijatie samotného faktu, že bábo jednoducho plače a to naše plače trochu viac než ostatné. Dôležité je, samozrejme, vylúčiť možné ochorenie či iné ťažkosti fyzického charakteru. Veľkú časť dojčenského plaču má na svedomí aj obávaná trojmesačná kolika.
Ďalšou možnou príčinou je nevyzretá nervová sústava. Dieťa jednoducho neprimerane reaguje na najmenší podnet, ktorý iné dojča nechá absolútne pokojným. A pretože bábo nemá veľa druhov reakcií na výber, obvykle zvíťazí plač či priamo rev. Odborníci také stavy nazývajú excesívny plač dojčiat. Bohužiaľ, príčina excesívneho plaču nie je úplne objasnená. Možné je, že jedinou príčinou takéhoto plaču je to, že sa bábätko na svete necíti dobre a radšej by pokračovalo v živote v dokonalom svete maternice. Koniec koncov – ono je vlastne jedno, prečo bábo tak strašne reve. Rodičom jednoducho neostáva iné, len sa ho všetkými možnými (a občas i nemožnými) spôsobmi pokúsiť utíšiť a stále dokola si opakovať, že o pár týždňov, mesiacov či najneskôr rokov bude i z toho ich krikľúňa normálne dieťa.
Porozumenie je kľúčom
Jednou z metód, ako sa dostať s vystresovaným dojčaťom na rovnakú vlnu, je pokúsiť sa ho pochopiť. Jednak si jednoducho musíme uvedomiť, že bábätko nemá inú komunikačnú možnosť ako plač. Môže síce gúľať očami, prípadne robiť iné grimasy, mávať ručičkami a nožičkami, ale zatiaľ čo tieto pokusy mu obyčajne nezabezpečia žiadnu veľkú reakciu rodičov, len čo spustí poriadny rev, do pár sekúnd je niekto pri ňom. Potom je dôležité dieťa veľa pozorovať a pokúsiť sa uspokojiť jeho potreby ešte predtým, kým ho nepohoda dovedie k plaču.
Kto svoje dojča ozaj poctivo sleduje, už po pár dňoch celodennej starostlivosti pozná, kedy ho začína bolieť bruško, kedy je unavené a kedy má strach. Potom stačí len včas zasiahnuť a možno máme o jeden plačlivý záchvat menej. Dieťa určite nenechávajte len tak sa vyplakať. Vedci preukázali, že pokiaľ vaše zlatíčko narieka a jeho plač nevyvolá v blízkych žiadnu odozvu, v tele dojčaťa sa vyplaví množstvo stresových hormónov a zároveň sa mu zvýši telesná teplota a zintenzívni srdcová činnosť. Taká reakcia organizmu je porovnateľná s bojom o život. Je pravda, že pokiaľ ho dlhodobo necháte plakať, nevydrží sa takto stále vysiľovať a časom skutočne prestane plakať. Ide však len o rezignáciu, koniec nádejam na život plný lásky a citu.
Foto: Shutterstock