Deti sa po roku a pol vrátili do školských lavíc. Online priestor sa stal minulosťou a nahradil ho osobný kontakt so spolužiakmi a vyučujúcimi. U mnohých však tento nástup nebol spojený s práve príjemnými emóciami. Prečo? A na čo treba dať podľa odborníkov pozor?
Takmer nová škola
Najhoršie sú na tom menšie deti, teda prváci a druháci, prípadne piataci. Teda žiaci, ktorý si prelomový školský míľnik nestihli užiť a už sa ocitli doma za počítaťom.
„Odlúčením na začiatku pandémie trpeli najmä menšie deti – prváci, druháci. Deti sa totiž rýchlo vyvíjajú a menia. Preto sa môže zdať, že toho svojho obľúbeného spolužiaka či spolužiačku vôbec nespoznáva. Vzťahy teda treba budovať úplne nanovo a pre deti je to celkom náročné,“ hovorí psychologička PhDr. Katarína Szabados.
Deti vnímajú nielen znova akoby nový priestor, od ktorého si už odvykli, ale aj akoby “nových” spolužiakov, ktorých si po takom čase ani nemusia pamätať. Odhliadnuc od toho môžu byť následky pandémie aj vážnejšie. Na deti sa totiž kladú rovnaké nároky, ako predtým, to však môže byť problém. Je pochopiteľné, že pri online výučbe sa škole nevenovali tak, akoby tomu bolo v triede so spolužiakmi a vyučujúci.
"Okrem toho, že deťom dávajú ´zabrať ´ vzťahy v triede, je toho veľa, čo sa za ten pandemický rok mohli naučiť a nenaučili sa a teraz im to chýba. Je dobré, aby ani rodičia, ale ani učitelia na ne netlačili, že by mali všetko rýchlo dobehnúť,“ upozorňuje psychologička.
A dodáva: “Od detí by sme nemali očakávať, že začnú fungovať tak, ako pred pandémiou. Deti stratili návyky, rozpadla sa im disciplína a nemôžeme teda od nich chcieť, aby okamžite naskočili do starých koľají. Preto by som bola opatrná aj s množstvom krúžkov, na ktoré dieťa prihlásiť. V tomto prípade je menej rozhodne viac. “
Všetko s mierou
Nielen čo sa týka krúžkov a vyplnenia voľného času dieťaťa. Rodičia by tiež nemali od detí hneď očakávať, že im učenie pôjde tak ako predtým či budú dosahovať rovnaké výsledky. Nemusí to byť pravidlo a vo väčšine prípadov ani nie je. No treba mať na pamäti, že je to normálne. Lepšou voľbou je dieťaťu “dovoliť” adaptovať sa na “ozajstnú” školu postupne. Inak môže nastať problém.
“Ak dieťa preťažíte, bude unavené a pravdepodobne aj frustrované, že nestíha všetko, čo od neho rodičia, prípadne učitelia očakávajú. Odporúčam, aby rodičia dieťa skôr podporovali v tom, že všetko sa dá zvládnuť, ale iba krôčik po krôčiku. Že nie je dôležité sa všetkému venovať s rovnakou intenzitou, že sa všetko naraz zvládnuť jednoducho nedá a vôbec to nie je chyba ani žiadna porucha,” dodáva na záver odborníčka.
Foto: Shutterstock