Drobné detské tajnosti zaiste treba rešpektovať. Ak napríklad ratolesť nechce, aby ostatní členovia rodiny vedeli, kam si ukrýva svoje najobľúbenejšie poklady, nemusí sa vám zverovať. Sú však veci, ktoré by vám dieťa malo povedať. Najmä sa to týka záležitostí bezpečnosti. A aby vám dôverovalo, to už musíte zariadiť vy – rodičia.

Šikanovanie

Keď to svojich potomkov naučíte v predškolskom veku, neskôr – s horšími problémami – sa vám zase zverí. Ako to však urobiť? Po prvé, dieťa musí poznať svoje práva. Už predškolák sa môže v detskom kolektíve stretnúť so šikanou. Mal by teda už pred nástupom do škôlky vedieť, že ide o akékoľvek správanie, ktorého zámerom je ublížiť inému človeku alebo i viacerým ľuďom. Malo by mu byť jasné, že šikana je zlá, a preto ju treba - v prípade, že sa objaví - okamžite začať riešiť, najlepšie práve tým, že sa zverí niekomu blízkemu. Za ideálnych podmienok bude vaša škôlka s vami spolupracovať, teda pani učiteľky vysvetlia deťom, čo si nesmú navzájom robiť a tiež im povedia, že ten, kto niečo také oznámi, urobí dobrú vec.

Pokiaľ ide o psychické či fyzické zdravie, dieťa by nikdy nemalo byť osočené zo žalovania. Výskumy dokazujú, že obeťami šikany najčastejšie bývajú jedinci, ktorí sa v predškolskom veku nenaučili brániť, teda plachší, pasívni a bojazliví. Dieťa, ktoré nie je fyzicky obratné a vníma to ako svoj handicap, je klasickým cieľom násilných pováh. A ešte jedna vec – mali by sme našim ratolestiam vštepovať hneď od začiatku, že takmer rovnako zlé je pozerať sa na to, ako niekto ubližuje inému a pritom nezasiahnuť alebo to neoznámiť.

Obťažovanie/zneužívanie

Druhým celkom zásadným okruhom, o ktorom by naše zlatíčka nikdy nemali mlčať, je sexuálne zneužívanie. I tu treba poskytnúť dostatok informácií. Tak isto už v predškolskom veku majú vedieť, že všetci dospelí nie sú dobrí a tí zlí sa, bohužiaľ, niekedy môžu vyskytnúť i medzi blízkymi. Problém je v tom, že to väčšinou na prvý pohľad nevidno, a tak ako v rozprávkach sa nám niekto, kto je vo vnútri naozaj zlý človek, môže zdať ako veľmi príjemný kamarát. Pravdepodobne ste už prešli krstom ohňom, keď sa vás vaša ratolesť vypytovala na to, ako prišla na svet a prečo sa s oteckom tak radi objímate a bozkávate. Teraz na to môžete nadviazať a vysvetliť svojmu potomkovi, že sa k nemu niekto dospelý možno bude chcieť podobne správať. Jasne mu povedzte, že on sa za to hanbiť nemusí, to by sa mal, naopak, ten, kto to robí, nech už je to ktokoľvek. A pretože to ten dospelý vie, zrejme sa bude snažiť robiť to tak, aby ho pri tom nikto nevidel.

 

Možno sa domnievať, že pokiaľ sa vaše dieťa dostane do takej situácie, agresor mu bude navrávať, ako ho má rád a to, čo s ním robí, je ich spoločné tajomstvo. Je na vás, aby ste všetko vysvetlili tak, aby ratolesť bola schopná i v nízkom veku odlíšiť neškodné tajomstvo od zlej lži. Najlepšou cestou je jasne povedať: nikto ti nesmie robiť veci, ktoré v tebe vyvolávajú strach či stud, alebo ktoré ťa bolia. Keď to niekto urobí, nie je to tvoja vina. Sám proti zlému človeku nič nezmôžeš, musíš sa zveriť niekomu, komu naozaj dôveruješ. Ideálna je prevencia, preto nezabudnite na pravidlá bezpečného správania a stále dokola ich deťom opakujte. Nikdy nesadaj do neznámeho auta, od cudzích ľudí si nič neber, keď ťa niekto napadne, krič, hryz, kop a čo najrýchlejšie uteč.

 

Čo je vlastne lož?

Menšie dieťa si môže niečo tak živo predstavovať, až si potom myslí, že je to skutočnosť. Pomôžte mu rozpoznať rozdiel medzi realitou a fantáziou – hovorte s ním o jeho želaniach a zážitkoch. Pokúste sa, aby si uvedomilo, že nikto nemôže mať všetko, čo si praje. Naši najmenší veľmi radi preháňajú. Trojročný syn mojej kamarátky po týždni v škôlke celkom vážne tvrdil, že mu pani učiteľka dala na zadok, a keď kamarátka celá rozhorčená žiadala vysvetlenie, dozvedela sa, že chlapčekovi bolo povedané, že rodičia by asi neboli radi, keby v škôlke neposlúchal, a možno by aj dostal na zadok. Malý fantasta potom túto verziu potvrdil a v podstate príliš nevnímal rozdiel medzi tým, čo povedal on a čo sa v skutočnosti stalo.

Občas sa jednoducho prihodí, že dieťa referuje o nejakej udalosti, lenže vás zahrnie nedôležitými podrobnosťami, zatiaľ čo podstatné detaily vynechá – a potom to vyzerá, že klame. Niekedy sú však preňho dôležité iné veci ako pre nás dospelých, čo, samozrejme, obsah vyjadrenia významne ovplyvní. Veľkú časť detských výmyslov a drobných lží má na svedomí aj túžba po niečom, čo má kamarát alebo, naopak, snaha vyhnúť sa niečomu nepríjemnému, napríklad trestu za nejaké previnenie. Problém môže  nastať aj vtedy, keď sa potomok pokúsi klamstvom získať pozornosť, ktorej sa mu nedostáva, napríklad po narodení súrodenca. V takom prípade sa, bohužiaľ, občas stáva, že obviní z násilia či zneužívania niekoho blízkeho bez toho, že by to bola pravda. Odlíšiť v takej situácii detskú lož od skutočného týrania potom musia detskí psychológovia.

Klamať sa nevypláca

Pretože malé deti veľmi často najskôr hovoria a až potom premýšľajú, je dôležité, aby ste im poskytli dostatok priestoru na to, aby svoju lož včas opravili. Určite nepomáha, keď na ne hneď udriete, že si zase vymýšľajú. Najprv hľadajte dôvod, prečo tak robí – či tým chceli niečo získať, či klamú naozaj zámerne a či si vôbec uvedomujú, že skresľujú skutočnosť. Predovšetkým by však dieťa malo poznať, že klamať sa jednoducho nevypláca. Pokiaľ teda niečo urobí, ale nájde odvahu a prizná sa, mala by v prvom rade nasledovať pochvala za to, že neklamalo, a potom otázka, ako napraví to, čo urobilo. Z takého konania získa pocit, že priznanie je dobré a vypláca sa.

Foto: Shutterstock