Povedzme si to na rovinu: ak ste tehotná a budete svojmu bábätku v brušku púšťať klasickú hudbu, druhého Mozarta z neho nespravíte. Nemá ani žiadny vplyv na prípadnú genialitu vášho potomka. Spievanie a rozprávanie sa s dieťatkom ešte pred narodením je však aj tak veľmi dôležité. Pomáha mu vytvárať si puto s matkou a tiež mu dáva základy reči.
To, že dieťa už krátko po narodení dokáže rozoznať hlas matky, bolo dávno známe. Až neskôr však výskumy ukázali, že bábätko dokáže na hlas mamy reagovať aj vtedy, keď je ešte stále v maternici. Od osemnásteho týždňa, na konci druhého trimestra, začína dieťa vnímať zvuky z vonkajšieho prostredia. Budúce mamičky si môžu všimnúť, že na zvuky reagujú pohybmi. Kopú alebo sa mrvia, ak počujú niečo, čo sa im páči, alebo aj nepáči. Vedci zistili, že rozo- znávajú aj jednotlivé hlasy.
Počas experimentu púšťali bábätkám v bruchu nahrávky s hlasom ich mám alebo cudzích žien. Keď počuli svoju mamu, ich srdcový pulz sa zrýchlil, naopak, pri cudzích hlasoch sa spomalil. To dokazuje, že plod počul a reagoval na oba hlasy a venoval im trvalejšiu pozornosť. Tým, že reagoval odlišne, potvrdil, že rozoznal matkin hlas.
Učí sa jazyk
Vedci sú presvedčení, že už v maternici sa plod obozna- muje s jazykom všeobecne a učí sa špecificky ten svoj. To ukázal iný výskum v USA a vo Švédsku. Štyridsať novorodencov, ktorí boli na svete približne tridsať hodín, náhodne vysta- vili rôznym zvukom. Išlo o samohlásky, ktoré sú výslovnosťou typické pre anglický alebo švédsky jazyk.
Ukázalo sa, že reakcia bábätiek bola intenzívnejšia, keď počuli cudzí jazyk – v USA švédske samohlásky a vo Švédsku tie anglické. Naznačuje to, že deti sa narodia so schopnosťou rozoznať cudzie jazyky a sú dosť zvedavé na to, aby skúmali reč, ktorú nepoznajú. „Bábätká sa učia, kým sú stále v maternici. Ukazuje to, že plod sa v posledných desiatich týždňoch tehotenstva, keď už má vyvinutý sluchový systém, nielen že počúva a zaznamenáva zvuky, ale si ich aj pamätá a učí sa,“ povedala Patricia Kuhl z Washingtonskej univerzity, ktorá je jednou zo spoluautoriek štúdie.
To však neznamená, že by ste sa mali snažiť tento prirodzený proces nejako umelo urýchliť a púšťať nenarodeným deťom nejaký intenzívny jazykový kurz. To môže, naopak, narobiť viac škody ako osohu. „Plody strávia väčšinu času spánkom a nevieme, čo by táto dodatočná stimulácia, osobitne hlasná stimulácia z hlasného reproduktora mimo mater- nice mohla urobiť s vývojom cyklu spánku a bdenia,“ povedala vedúca štúdie Christine Moon z Pacifickej luteránskej univerzity v Tacome v štáte Washington. Príliš veľa zvuku by podľa nej mohlo tiež narušiť schopnosť počuť a schopnosť chápať význam jednotlivých zvukov.
Aj po narodení
Počúvanie hudby je prospešné nielen pred narodením, ale prináša jednoznačné pozitíva i po ňom. Deti na hudbu reagujú hneď, ako sú toho schopné. Ešte pred dovŕšením prvého roku života môžeme pozorovať, že sa snažia tlieskať, hýbať do rytmu a spievať, keď počujú hudbu. Je vhodné zapájať sa do týchto aktivít s nimi a nenechať ich len pasívne počúvať. Deti, ktorým sa rodičia hudobne aktívne venujú, sa napríklad rýchlejšie učia jazyk. Sú sociálne pokročilejšie, ľahšie zaspávajú a častejšie sa usmievajú. Neplatí však rozšírená idea, že počúvanie Mozarta urobí z vašich detí malých géniov. Nič také táto konkrétna hudba nespôsobuje.
Naopak, kognitívny výkon zvyšuje akákoľvek hudba, ktorá sa ľuďom (nielen deťom) páči a vyvoláva v nich pocity šťastia. Deti pritom nemajú schopnosť rozlišovať žánre, páči sa im akákoľvek hudba, ktorá má pravidelný rytmus a opa- kujúce sa motívy. Tempo obľubujú také, ktoré sa blíži k tlkotu ich srdiečka (to bije rýchlejšie ako u dospelých). A ak sa cítite po celom dni pokusov s hudbou unavení, s uložením vášho bábätka spať pomôže osved- čený recept – uspávanka. Utišujúci efekt hudby poznali už naši dávni predkovia.
Foto: Shutterstock