Aj vaše dieťa sa rado štverá na všetky preliezky, ktoré mu prídu do cesty? Ako rozpoznať, na čo už má, a na čo ešte nie?
Aj u vás je to tak? Ešte ste mu ani nepovykladali formičky na piesok a už sa štverá na najbližšiu preliezku? Mať doma ihriskového „horolezca“ nie je vôbec jednoduché. Mnohým malým deťom často chýba pud sebazáchovy, v dôsledku čoho rodič pobehuje z jednej strany preliezky na druhú, aby sa dieťa „neprizabilo“. Horor však možno zažívate aj pri starších ratolestiach, ktoré sa už síce hrajú samy, no často popri tom skúšajú svoje možnosti, prípadne sa snažia pred kamarátmi „ukázať“. V prípa- de ihriska však platí, že nie všetky zariadenia sú určené pre deti bez ohľadu veku. Práve naopak.
Pozerajte sa na zóny ihriska
„Ak je ihrisko dobre naprojektované, je od začiatku aj rozdelené do jednotlivých hracích zón. Zóna pre najmenších by mala byť s pieskoviskom, domčekmi, hojdačkami a podobne, ktorá je zameraná na spoznávanie sveta okolo seba. Ďalšou je zóna pre väčšie deti, povedzme od 5 – 6 rokov, keď už hra začína byť dynamická, zameraná na rozvoj fyzických zručností a kde nechýbajú aj preliezky,“ vysvetľuje autorizovaný architekt Juraj Jurík zo spoločnosti Študio-21 plus.
Samozrejme, ak je vášmu „horolezcovi“ pritesná jeho veková zóna, potom, ako podotýka odborník, základné pravidlo pre vás ako rodiča znie, že prvý krok na hernej zostave by malo byť dieťa schopné urobiť samo. Bez vašej pomoci. Dokáže to? Ak áno, potom by z nej malo vedieť aj bezpečne zliezť. „Ak však prvý krok nezvládne, herná zostava preňho nie je určená. Často sa ale v praxi stáva, že rodičia v dobrej viere, aby sa malé dieťa zahralo, ho vyložia na vysokú hernú zostavu, ktorá je navrhnutá pre staršie a zručnejšie deti, a potom majú sami stres z toho, aby dieťa z výšky nespadlo a zvládlo hru,“ poznamenáva Juraj Jurík.
Pozor, na čo lezie dieťa
V „covidovom roku“, keď sa dokonca zrušil aj novoprijatý zákon o bezpečnosti detských ihrísk, je však potrebné zvlášť zvýšiť opatrnosť aj pokiaľ ide o bezpečnosť herných prvkov. „Napríklad hlavnú ročnú kontrolu, ktorú vyžaduje norma EN 1176, v tomto „covidovom roku“ veľa prevádzkovateľov ihrísk odmieta z dôvodu rozpočtového provizória, alebo riešia len najnutnejšie opravy,“ upozorňuje Juraj Jurík.
A tak okrem vhodnosti lezeckého prvku zvýšte pozornosť, či samotné lezenie, najmä do výšky, je pre dieťa bezpečné kvôli stavu herného prvku. „Mal by byť konštrukčne odolný, nemal by sa vplyvom používania výrazne kývať a hroziť rozpadnutím, nemali by z neho trčať hrdzavé klince a skrutky, odhnité nosné stĺpiky a ďalšie časti už zjavne po dožití,“ vypočítava základné požiadavky autorizovaný architekt Juraj Jurík.
Veľmi dôležitý je však aj stav dopadového povrchu, najmä z dôvodu prípadného pádu. „Pri prírodných materiáloch si treba všímať, či je dostatočná dopadová vrstva (300 – 400 mm), či nie je prerastený burinou a či sa v ňom nenachádzajú cudzie predmety, napríklad veľ ké skaly, dosky, fľaše a iný odpad. Pri umelých povrchoch si treba všímať ich stav – miera opotrebenia pod hojdačkami, šmykľavkami, okolo kolotočov a podobne,“ upozorňuje. Lanové ihriská určené na verejné priestranstvo, ktoré sú voľne prístupné, musia mať dopadový povrch v správnej hrúbke a rozsahu podľa typu výrobku.
„Laná musia byť primerane napnuté a byť v dobrom stave. Nemali by z nich trčať ostré kovové drôty a nemali by sa vplyvom používania odtrhnúť,“ podotýka odborník. Hoci si z detstva možno pamätáte lezecké zemegule, dnes by prísnymi normami určite neprešli. Aj preto, že dopadový povrch bol väčšinou z betónu. A ak sa zemeguľa dokonca točila, odstredivá sila a pád by boli pre dieťa fatálne. „Dnes sú už lanové herné prvky od renomovaných výrobcov veľmi bezpečné. Svojím tvarom sú to jediné herné prvky, ktoré môžu byť otvorené aj nad výškou tri metre, keďže pri prípadnom páde padá dieťa dovnútra sietí a vždy z menšej výšky, ako sú tri metre, ktoré umožňuje norma,“ vysvetľuje Juraj Jurík.
Priestor je dôležitý
Veľmi podstatný pre bezpečnosť je aj priestor okolo a medzi hernými zariadeniami. „Ak je na ihrisku hojdačka, musí byť v smere hojdania štyri a viac metrov, a to podľa typu hojdačky, dĺžky zavesenia sedáka a podobne. Bežným zjavom je osadenie domčeka so šmykľavkou končiacou v pieskovisku a prechá- dzajúcou cez tvrdý okraj/betónovú obrubu pieskoviska,“ upozorňuje Juraj Jurík. Pre dieťa je to však nebezpečné. Každý herný prvok musí mať okolo seba v plnej miere dopadový povrch bez prerušenia tvrdou trčiacou časťou ako obrubník a podobne.
„Výnimkou je inkluzívne ihrisko, kde je nájaz- dová rampa pre vozík od chodníka a samotná hra sa začína až 1,5 – 2 metre od hrany chodníka,“ podotýka. Dynamické prvky, ako sú kolotoče, hojdačky, lanovky a iné zariadenia, keď dieťa nedo- káže okamžite zastaviť pohyb, musia byť osadené tiež na dopa- dovom povrchu. Hoci dopadovým povrchom môže byť aj trávnik, ten musí byť udržiavaný, čo sa často na ihriskách nedeje. „Často vidíme kolotoč osadený v trávniku a okolo s vydupanou hlinou tvrdou ako betón. Toto rozhodne nemožno považovať za bezpečne zrealizované ihrisko,“ upozorňuje.
Úraz na ihrisku
Úraz je, samozrejme, tá najhoršia vec, no ak k nemu dôjde, po poskytnutí pomoci je potrebné ho nahlásiť. Na ihrisku by mal byť prevádzkový poriadok s uvedením kontaktu na prevádzkovateľa. Tým je zväčša mesto alebo obec. Prevádzkovateľ by si mal viesť knihu úrazov. Nahlásiť ho môžete tele- fonicky alebo e-mailom, pričom uvediete, čo sa stalo, na ktorom zariadení a k akému typu úrazu došlo. „Vo vyspelých krajinách západnej Európy sa vedú štatistiky takýchto úrazov a tiež, na akých zariadeniach dochádza pravidelne k nejakému typu úrazu. Následne sa vydá usmernenie a výrobca kon- štrukčne upraví daný typ herného prvku, aby sa úrazom predchádzalo. Prípadne pri aktualizácii normy sa táto časť upraví s ohľadom na mini- malizovanie rizík,“ vysvetľuje Juraj Jurík. Ak na ihrisku prevádzkový poriadok chýba, prípadne prevádzkovateľ nevedie knihu úrazov, môžete dať podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu.
Foto: Shutterstock