Asi to dôverne poznáte: ste na ihrisku a objaví sa malý škodca. Dieťa, ktoré najviac zo všetkého baví brať druhým hračky, hádzať im do očí piesok, prípadne sa rovno biť. Keby to bolo vaše dieťa, ihneď ho okríknete, ale toto je predsa „cudzie“. Ako konflikt vyriešiť pokojne, a pritom účinne?

Zasiahnuť alebo váhať?

Pokiaľ tiež váhate, či zasiahnuť, alebo radšej vyčkať na reakciu rodičov, môže byť z dvoch možností najlepšia tá tretia: nechať to na deťoch. Navrhuje to detská psychologička Tereza Beníšková: „Odporúčam zasahovať až v prípade ubližovania. Nie je však nutné hneď vybehnúť. Dajte potomkovi priestor, aby si situáciu vyriešil sám. Tým sa zvyšuje pocit osobnej účinnosti dieťaťa, verí, že si dokáže poradiť. Keď je však konflikt nad jeho sily a jeho metódy nefungujú, musí mamička zakročiť.“

Zatiaľ čo niektoré matky sledujú svoje dieťa sokolím pohľadom a beda, keď mu niekto „zoberie“ jednu z desiatich báboviek, iné vnímajú pobyt na ihrisku ako čas pre seba, zvlášť keď je poruke kamarátka a hneď vedľa záhradná reštaurácia... Zarozprávané mamičky potom často ani nezaznamenajú, že sa dcérka či syn premenili na malých „škodcov“.

„Keby som vždy čakala, až si dieťa dá do poriadku jeho mamička, tiež by som sa nemusela dočkať,“ poznamenáva odborníčka. „Je úplne v poriadku povedať cudziemu dieťaťu ,nerob to‘, ,prestaň‘, ,nechaj to‘. Keď napríklad hádže piesok do očí môjmu dieťaťu, chytiť ho za ruku, v ktorej drží lopatku, ktorou ho bije, odtrhnúť ho od neho, jednoducho ubližovanie zastaviť. Pokiaľ je konflikt vážnejší, je vhodné informovať druhú mamičku,“ vysvetľuje terapeutka. Primárne však psychologička odporúča smerovať reakciu skôr na dieťa. Je to efektívnejšie. Ak druhá mamička pri konflikte nebola, pretože si išla odskočiť alebo dojčila bábätko, asi vám potom ešte poďakuje, dieťaťu  dohovorí a začne na neho viac dozerať.

 

Čo ak rodič svoje povzbudzuje k „agresívnemu“ správaniu?

 „Dobre robíš, len si to vezmi, musíš sa vedieť presadiť! To sa ti bude v živote hodiť.“ Aj takáto môže byt reakcia mamičiek v niektorých prípadoch, keď ich dieťa berie hračku a ubližuje tomu druhému. „Voči podobnému správaniu sa treba vymedziť. Nekričať na druhú matku, ale povedať, že sa mi nepáči, že jej dieťa ubližuje môjmu, a že očakávate, že bude jeho správanie korigovať. Niektorí z nás sa stále nedokážu ozvať, keď je poškodzovaný ich oprávnený záujem. Dlho to riešia v sebe a trápia sa, a keď už pohár trpezlivosti pretečie, potom vybuchnú a v situácii je kopa emócií, takže už sa temer nedá vyriešiť pokojne,“ radí detská psychologička.

Podľa odborníčky je fajn si uvedomiť, že keď sa dokážeme ozvať, ak sme v práve, učíme tým prirodzene sebavedomému správaniu i naše dieťa. „Pokiaľ by však išlo o hádavú mamičku alebo o matku, čo nekriticky obdivuje len svoje dieťa, niekedy je lepšie vypratať pole. Nemá zmysel si pokaziť deň hádkou, ktorá nikam nevedie. Múdrejší ustúpi,“ hovorí špecialistka.

Máte z konfliktu nepríjemný pocit a váhate, či to so svojím dieťaťom ešte dodatočne prebrať? „Nechala by som sa viesť intuíciou. Môžete sa o celej situácii ešte krátko porozprávať, zvlášť pokiaľ o nej začne hovoriť samo dieťa. Vysvetľovanie ale radšej nechajte až na cestu domov alebo na doma. Priamo na mieste by to mohlo ešte priliať olej do ohňa. Na druhej strane nemá zmysel sa v konfliktnej situácii dlho ,babrať, dieťa tým ešte viac stresujeme. Pokiaľ už je všetko uzavreté, nechajte to tak. Dieťa by si malo odniesť pocit, že konflikty sa dajú riešiť, že vhodným riešením niekedy môže byť tiež ústup. Že sme si poradili, ako sme najlepšie vedeli", radí na záver psychologička.



Foto: Shutterstock